Prišlo to nečakane

10.- Je idiot ?

Ďalší deň. Zobudila som sa asi prvý krát za tie týždne v dobrej nálade. Dávala som to najavo. Zapla som si pesničky a namaľovala. Dneska som sa rozhodla pre vyraznejší makeup takže som pridala aj linky. Pozrela som sa do zrkadla aj v mojom fite a cítila som sa konečne ako žena. Dneska som mala voľno takže som chcela spraviť niečo pre seba. Nasadla som do auta a išla do nákupného centra. Rozhodla som sa že dnes je ten deň utrácať peniaze. Kúpila som si teda nejaké tie teplákovky lebo u mňa je to zvykom. Keď som uvidela v ružovej farbe moje malé  dievčenské ja mi povedalo aby som to hneď brala. Neodolala som. Aby to nebolo len o takomto kúpila som si svoje vysnívané lodičky od Saint Laurent. Bola som z nich taká šťastná. No to by nebol deň keby mi ho niečo nepokazí. Keď som vychádzala celá nadšená z mojich nových topanočiek ktoré mimochodom neviem kde budem nosiť ale určite sa nájde nejaká príležitosť, videla som Thea ako objíma nejakú babu. Vyzerala byt vekom rovnako ako ja možno aj mladšia. Vyzeral že sa mu to páči. Neriešila som len som svoj zrak odvrátila a kráčala už s emóciami vo mne. Nakoniec som to však rozdychala a išla sa najesť. Volila som klasický MC Donald. Najedla som sa a išla domov. Napustila som si vaňu a umyla. Urobila som si scine care a keďže bol čas dala som si aj nejakú masku. Zapla som si film a jedla snacky. Konečne som sa cítila ako obyčajná single baba čo si užíva moment sama so sebou. Keď som dopozerala film bolo asi nejakých 6 hodín večer. Obliekla som si legíny a tričko na seba som dala mikinu a išla do fitka. Zacvicila som si a ponáhľala ešte do obchodu kúpiť nejaké potraviny na večeru. Keď som donakupovala išla som domov. V strede jazdy mi začal zvoniť mobil. Pozrela som sa a svietilo mi tam meno Theo. Neváhala som a zdvihla. Čakala som čo mi chce také dôležité povedať lebo čo sme spolu už není nezavolal ani raz. "Počúvaj môžme sa prosím porozprávať ?" "Jasné ak ti to tvoja frajerka nezakáže" "Jaká frajerka?" "No však ta z nákupného centra dneska naobed. Nevyzerala byť pre teba cudzia." "Ježiš ale to není…. To je jedno." "No a kedy kde ?" "Prídem ti zazvoniť a niekde ťa vezmem." "Ak má chces uniesť tak už vopred odmietam." "Nebuď hneď taká." "Dobre tak za hodinku môžeš ja som není doma." "A kde si?" "Čo si moja mama keď sa tak zaujímaš?" "Dobre čau. " "Čau ?" Kamo čo mu preplo už načisto? Pokračovala som v ceste. Prezliekla som sa namaľovala navoňala a ani som sa nenazdala počula som zvonček. "Zachvilu som dole." "Dobre." Pozrela som sa do zrkadla a otvorila dvere. Zamkla som a išla dole. "Ahoj. " "Ahoj tak kam že to ideme?" "Uvidíš." "Vravím že má chces uniesť." "Nie to by som neurobil." "Neviem nevyzeraš tak." Nasadli sme do jeho auta. Zavalili má všetky spomienky. Cestovali sme už dosť dlho a nepadlo ani jedno slovo. "Čo robíme na letisku? Hrabe ti?" "Ideme preč." "Jak preč ja mám tréningy zápas kam chces ísť." 

"To už je vyriešené." "Ja ťa zabijem ja nemám ani veci." "Aspoň naspäť na byt má zavez nech si môžem zobrať niečo." "Nie to je nepotrebné. " "Ja ti dám také nepotrebné." Akože to že má niekde bral mi bolo jedno ale to že ideme niekde letieť a ja som absolútne bez veci a jedine čo so sebou mám je že malá kabelka,peňaženka, teplákovka. Bože to je taký idiot. Prešli sme kontrolami zatiaľ čo ja som od toho jak sme prišli na letisko len pindala o tom že či mu nehrabe a ani som sa nenazdala proti mojej vôli sme sedeli v lietadle. "Prestáva sa mi to páčiť." "Však počkaj." "Vlastne sa mi to ani nepáčilo." "Jediné čo by som mu mohla odpustiť je keby letíme do Fínska. To bola pre mňa krajina kde som sa vždy chcela dostať ale vždy mi to niečo pokazilo. Šťastie bolo že som mala slúchadka takže som nemusela počúvať tých x ľudí čo mleli ani neviem akým jazykom. Akosi som aj prepocula kam letíme. Ale však keď už robí také tajnosti tak mi to bolo na dve veci. Lietadlo o chvíľu pristálo a ja som ostala stáť. "Prosím povedz mi že nie sme tam kde sme?" "Ak myslíš Fínsko tak bohužiaľ sme tu." "Si magor? Ja ti dám také bohužiaľ." Začal sa smiať. "Noo velice vtipné." "Aaaa vlastne prečo sme tu?" "Zajtra tu mám zápas a ja som si povedal že ťa vezmem deň pred tým so sebou lebo viem ako si ti chcela ísť." "Dobre že je to nejaký ten tvoj pokus o to aby som ti odpustila to čo sa stalo pred 3 týždňami?" "Možno." "Takže hej." "Kam vlastne terwz ideme ?" "Ideme na hotel si ľahnúť. Ráno pôjdem na tréning a o 4 ma čaká zápas." "Dobre tak poďme." "Takže si my odpustila?" "Joojjj to má od odpustenia ďaleko. To že ma vezmeš niekde kde chcem ísť od malého decká neznamená že ti všetko odpustim."

Alexov pohľad:

Naskytla sa mi situácia kedy môžem všetko napraviť. Síce neviem či to vyjde ale za pokus to stojí. Milujem ju a podľa toho čo povedala aj Laura ma miluje aj ona. 

Späť na pohľad Sarah:

Takéto veci ja nenávidím. "Môžem sa spýtať to tu budeme dokedy ?" " Zajtra po zápase už budeme odchádzať." "Máš šťastie. Už som ťa chcela zabiť za to že tu nemám nič len jednu teplákovku." "Šak vyzeráš ako cukrík." "Ticho budz. Krásna je." Milujem toto doťahovanie ale moju teplakovku mi nikto nebude komandovat. Hlavne nie keď mi to povolilo moje dievčenské ja. Keď sme prišli na hotel ani som nemala čas sa poobzerať lebo som hneď zaspala. Ráno som sa zobudila a Theo už v druhej izbe nebol. Čiže bol na tréningu. Rýchlo som sa dala ako tak dokopy a išla na raňajky. Najedla som sa a vrátila ja izbu. Nemala som ani makeup ani nič ale nákupné centrum je blízko hotela čiže by som tam mohla skončiť aspoň do drogérie. Nechcem predsa vyzerať ako príšera. Obula som sa a išla. Kúpila som si linku, nejakú paletku, makeup, korektor, púder a maskaru. Vyberala som tak aby som to mohla použit aj inokedy. Prišla som na izbu kde bol už aj Theo. Slušne sme sa pozdravili a ja som sa išla namaľovať. Keďže je čas obedu išli sme na obed. Celkovo to bolo čudné lebo sme so sebou moc nekomunikovali. 

Čas zápasu:

Absolútne nestíham čiže je 100% možné že budem meškať ako vždy. Nevedela som ani kde mám ísť. Zapla som teda mapy šak potrebná vec. Myslím že bez nej by som zablúdila. Došla som teda ku štadiónu kde už bolo na počudovanie dosť veľa ľudí. Sadla som si na nejaké miesto a čakala. Nakoniec som nezmeškala takže je to pohode. Ochvíľu sa zápas začal. Bolo to pozerateľné. Malo to všetko čo môže dobrý hokej mať. 

Koniec zápasu:

Zápas bol z našej strany dosť dobrý. Vlastne až výborný dali sme ich dole. Aspoň sa chalanom oplatilo cestovať. No na konci zápasu sa niečo stalo. Niečo po čom som nevedela čo mám robiť. 

"Viem že do hokeja nepatria súkromné veci ale potrebujem to vyriešiť takto.",na ľade stal Theo. Nevedela som čo bude ďalej tak som čakala. "Neviem ani ako ťa mám osloviť ale asi dobre vieš že hovorím o tebe. Vlastne to že som ťa sem doniesol bolo z tohto dôvodu. Neviem či sa dá napraviť to čo som spravil a to že si trpela a vlastne aj ja. Môžeš sa prosím dostať nejako ku mne?" Preryla som sa dole aby ma tak pustili. Vysvetlila som že je reč o mne. Došla som za ním. "Dovoľ mi ti povedať že má to všetko mrzí. Viem že ma máš už asi medzi ľuďmi ktorých nemáš rada." Chvíľu som rozmýšľala nad slovami ktoré poviem no nakoniec som……