Prišlo to nečakane

17. časť- Klasický deň

Je to už týždeň čo sme vo fínsku. Všetko prebieha stále rovnako. Tréningy, regenerácia, tréningy. Odohrali sme už prvé dva zápasy v našej sezóne. Bohužiaľ neboli až tak dobré a je čo zlepšovať. Je vidno že je začiatok a my sa potrebujeme dať do formy a zapadnúť keďže sa nám v tíme objavili dve nové hračky. Dnešné doobedie som ako inak strávila na ľade a doobedie som predošlá. Keďže večer mal Theo zápas bol čas sa dať ako tak dokopy. Obliekla som si moju obľúbenú ružovú teplakovku a zobrala som si malú čiernu kabelku kde som si dala mobil a peňaženku. Makeup som neriešila takže idem čisto natural. Vlasy som si dala do copu a potom zapla do klasického čierneho štipca. Zobrala som si kľúče od auta a moja cesta smerovala priamo na štadión. Bola asi hodina pred zápasom. Keďže mám kartičku aby som sa mohla pohybovať po štadióne nebolo také náročné sa dostať pred šatne. Chvíľu som počkala až kým sa dvere od šatní nerozleteli. Keď som uvidela Thea hodila som sa mu okolo krku. On si zložil prilbu a dal mi pusu. Tuším že najala dobrá duša z jeho spoluhráčov to stihla zdokumentovať. Dúfam že sa k tej fotke raz dostanem. "Láska veľa šťastia a nech sa vám dneska darí." Ešte ma pobozkal a objal. Pri obijmaní som mu pošepkala. "Ukáž im kto si." "Neboj sa všetky góly budú len pre teba." "Ľúbim ťa." "Aj ja teba " pomaly som kráčala. Ešte som sa otočila a Theo mi zakýval. Smerovala som hľadať si nejaké miesto na sedenie. Keď už som si našla to správne miesto rozhodla som si sadnúť. Keď som ale videla tie podivné ženy ešte z tréningu z minulej sezóny došlo mi zle. "Bolo mi cťou ťa nájsť ale je čas sa rozlúčiť.", povedala som si v hlave smerované na moju stoličku. Neprežila by som to. Trpela by som. Našla som druhé síce nie tak dobre ako to ale aspoň nejaké. Mala som celkom dobrý výhľad takže sranda mohla začať. Z pohľadu sledovateľa som veľký nervák. Polovica ľudí si myslí že len keď som s niekým ale mne je to jedno. Presne toto je ten moment okrem toho keď nieco pokaslem počas môjho zápasu kedy môžem vysloviť toľko nadávok ako sa celý rok. Chvála Bohu že tu nie sú naši lebo by si mysleli že som nejaký random starý týpek z krčmy a nadáva na svoju manželku. Zápas sa začal a ja som z údivom pozerala na puk. Chalani hrali dobre čo dobre výborne. Výsledok bol tomu jasný. Teraz prišla chvíľa kedy sa môj budúci muž dostal dobrou prihrávkou od spoluhráča do nájazdu. Zakričala som z plných pľúc. "Poooooď" bolo mi setko jedno. On to dal on to naozaj dal. Potom ako trafil bránu prešiel očami na mňa. Ukázal na mňa a ja som sa usmiala. Bolo to naozaj krásne. Celý zápas dopadol super. Zišla som dole pred šatne a čakala na neho. Bola som tam tak dlho že posledných 10 minút čo som tam čakala myslela som že už odídem. Zrazu sa otvorili dvere. "Ja neverím konečne." "Ale no." "Žena skôr nakúpy v drogérii ako kým sa otvoria tieto dvere. Usmial sa. Prišla som bližšie k nemu on ma pritiahol za pás a pobozkal. "Ináč láska krásny nájazd." "Vďaka tebe. Si mi povedala nech im ukážem kto som." Pobozkala som ho. "Som na teba pyšná." "Ideme?" "Kam pôjdeme?" "Môžme ku mne?" "Dobre. Len som tu na mojom aute tak prídem hneď za tebou." "Dobre láska. Dávaj si pozor vidíme sa." Toto bude veľmi zaujímava cesta. Išla som k svojmu autu, odomkla som ho a nastúpila. Pripútala som sa a naštartovala auto ešte som si pustila nejaké pesničky a mohla som vyraziť. Čudujem sa že som sa tu nikdy nestratila. Tie uličky boli všetky rovnaké ale zašla som na pána. Pred bytom som zaparkovala hneď vedľa Thea. On už vyberal veci a ja som kráčala za ním. Prišli sme dnu, hodil si veci do kúpeľne. "Láska?" "Áno?" "Nepomohla by si mi pomôcť vybralit veci?" Prišlo mi to veľmi divné keďže sme spolu bývali dosť dlho a nikdy sa o to nepýtal. "Jasné." 

Theov pohľad:

Zápas bol síce úžasný. Všetko dopadlo ako sme chceli ale začala ma strašne bolieť ruka. Asi mi trafil puk do ruky alebo je len presilena. Keď sme prišli do bytu bolelo to čoraz viac. Poprosil som teda Sarah nech mi pomôže. Vyzerala byť zmätená a ani sa jej nečudujem. Nikdy som neprišiel o jej pomoc. 

Späť na pohľad Sarah:

Theo nevyzeral byť v 100% stave. Popri vybalovani som sa ho rozhodla spýtať. ",Láska si v poriadku?" "Áno len ma boli trochu ruka ale to bude asi len presilene." "Určite?" "Áno." Keď sme všetko vybalili a dali schnúť išli sme do izby. Ľahli sme si no ja som sa postavila. "Láska zachvilu prídem." "Dobre." Vyšla som z bytu nasadla do auta. Išla som najprv k sebe odtiaľ som si zobrala nejaké veci a ešte som išla do MC Donaldu po jedlo. Ani za nie polhodinu som bola naspäť. "Kde si bola?" "Doniesla som nejakú masť na tú tvoju ruku ktorá mi pomáha pri niečom podobnom a ešte som nám bola zobrať papať. "Ty si tá najúžasnejšia osoba akú som si kedy mohol priať. Sadli sme si na posteľ. Jedlo som položila na stolik keďže bola prvoradá tá ruka. "Keď to bude moc bolieť tak krič." "Dobre láska." Pomaly som mu ju zobrala a začala nanášať masť. Keď som to donatierala dala som na to obväz a krásne mu to obviazala. "Ďakujem. Si úžasná." "Jasné aj nabudúce." Zrazu sa mi jeho pery zjavili na mojich z čoho vzniklo veľmi nežne bozkávanie. "Zlatko čo to jedlo? Vychladne.", ustráchane sa ma spýtal Theo. "Jasné." Prišla som k stolu zobrala som aj notebook. "Ty niečo zapni a ja to zatiaľ vyložím.", dala som návrh. Theo zobral k sebe notebook a zapol tam nejaký seriál. Ja som zatiaľ vyložila jedlo. Bolo to klasické Big Mac menu. Keď sme dojedli prisunula som sa bližšie k Theovi a posledné čo som vnímala bolo ako zobral deku a zakryl ma a povedal,"Ľúbim ťa láska."