Prišlo to nečakane

1. časť - Čo to má znamenať ?

"Sarah okamžite vstávaj!" To boli prvé slová čo som počula keď som sa začala zobúdzať. Rýchlo som sa postavila a obliekla. Kráčala som dole schodmi až do kuchyne kde na mňa čakala celá rodina. "Čo sa deje?",povedala som. "Máme pre teba malé prekvapenie.", povedal mi otec. Ostala som zarazená že čo asi také to bude. Mamina niekde odbehla no o chvíľu už prišla naspäť aj s niakou obálkou. "Nech sa páči." Otvorila som obálku kde boli letenky do Londýna. Nechápala som prečo práve tam keďže som tam už bola veľa krát. Nie že by som sa netešila ale nechápala som prečo. "A čo tam ?",nedalo mi sa nespýtať. "Vieme ako veľmi rada spievaš tak sme ti vybavili jednu takú máličkosť v Londýne. Viac ti ale nepoviem." , začal ocino vysvetľovať. "Myslím že si jej prezradil až moc. " ,dodala mama. To je teraz už ale nepodstatné lebo o tri dni odlietam a ja nemám ani len potuchy čo si zbalím. Išla som teda do izby kde som napísala ešte kamarátke že čo sa stalo. Ona sa tešila viac než ja a nezabudla ešte povedať že príde ku nám a od nás pôjdeme niečo kúpiť do mesta. Kým som sa spamätávala z toho že niekde idem ma vyrušil zvuk zvončeka. Išla som teda otvoriť s pocitom že to bude asi ona. Ale mýlila som sa. Bol to ten záhadný chalan na ktorého sa už roky pozerám s pocitom že raz bude môj. "Ahoj prepáč že ruším",povedal. "Ahoj poď dnu." Čo by asi tak mohol chcieť nikdy sme sa ani len nepozdravili a teraz ide k nám domov. V hlave my išli myšlienky typu či má náhodou nevidel. Všetko bolo možné. "Deje sa niečo?",nedalo mi sa nespýtať. "Pretupujem na novú výšku a dozvedel som sa že do nej ideš aj ty." ,povedal a ja som bola stále v šoku. "To znamená čo?" "No že by som tam aspoň niekoho poznal predsa len tam budeme dvaja nový a nikoho tam nebudem poznať." "Jaj jasné chápem" , snažila som sa skrývať moje pocity. Navonok som vyzerala úplne zmierená so všetkým ale niekde vnútri mňa som skákala od radosti. Nie že by som sa tešila na výšku ale predstava o tom že tam pôjdem s chalanom ktorý sa mi páči a on o tom s najväčšou pravdepodobnosťou nevie je dosť šialené. "Ak ťa môžem poprosiť ešte o tvoj Instagram alebo niečo také. " Super nemusela som to urobiť ja. "Jasné. " Dala som mu svoj Instagram s tým že keď príde domov si ma pridá. "Dobre tak ďakujem." "Aj ja. Tak ahoj." "Ahoj." Rozlúčili sme sa a ja som s malou dušou kráčala po schodoch s tým že som sa stále spamätávala čo sa práve udialo. Ďalej som sa ale pripravovala na príchod Laury. Tá o chvíľu na to prišla. Všimla si že som v šoku. Nedalo sa jej nespýtať. " Tebe sa čo stálo vyzeráš ako by si videla ducha." "Však som aj videla ale niečo lepšie ako ducha". Usmiala som sa. "Čo sa stalo?" Všetko som jej povedala a ona s nadšením počúvala. "Dobre poďme už radšej" navrhla som. "Dobrý nápad ale musíš mi to dohovoriť." Išli sme teda už do nákupného centra kde som si kúpila niake oblečenie do Londýna. Keď som prišla domov pustila som si niake pesničky pri ktorých som si spievala a začala si baliť svoj kufor. Neviem z akého dôvodu mi napadlo zbaliť si aj svoju gitaru. Však prečo nie. Na druhý deň som si už len dobalila veci a ľahla do postele lebo skoro ráno musím vstávať. Zobudila som sa na zvuk budíka. Z veľkou neochotou som kráčala dole schodmi aj s kufrom. Moje kroky smerovali do kuchyne kde som niečo malé zjedla. Zobrala som si kľúče od auta a všetky veci som si dala do kufra. Rozlúčila som sa ešte s rodičmi a mohla som vyraziť smer letisko. V aute som si pustila pesničky aby mi cesta ubehla rýchlejšie. Keď som prišla na letisko všimla som si jednu veľmi známu tvár ako čaká na sedadlách. " To je snáď zlý sen toto." Povedala som si v hlave a ďalej pokračovala vyriešiť všetky vybavovačky. Keď som už odbavená mohla ísť čakať na lietadlo smerovala som ešte k automatu kde som si kúpila kávu keďže ráno som svoju nestihla vypiť. Ďalej som si sadla a čakala. "Ahoj." ,započula som celkom známi hlas. Obzrela som sa a stál tam on. "Ahoj. Čo ty tu?" "Idem do Londýna a čo ty?" "Tiež." "A čo tam ideš?" "Neviem naši mi kúpili letenku že prekvapenie."
"To je divné mne tiež."
"Počúvaj do akého hotela ideš?"
Keď sme zistili že ideme do rovnakého hotela a ešte aj izby prišlo nám to obom divné. Nedalo nam to tak sme si odskočili obidvaja zavolať rodičom. Čo to bol za plán do pekla. "Mama čo to má do riti znamenať?" "To je prvá časť prekvapenia." "Počkať akože ten chlapec ktorého nepoznám ani len meno má byť moje prekvapenie?. " " Nehraj sa viem dobre že sa ti páči." A do riti jak to zistila. "Prečo mám ísť s ním do Londýna?" " To je už druhá časť prekvapenia". " A skadiaľ poznáš toho chalana?" "Jeho rodičov poznám ale to je jedno. Choď už nech nezmeškáte lietadlo. Šťastnú cestu. " "Ďakujem čau." Zrušila som ju. Nechápala som ako to zistila. Čo sú to za čary. Ten chalan dovolal tiež a mal presne taký istý výraz ja tvári ako ja. Vidím že o tom asi tiež nevedel. Zaujímavé. No nič treba sa s tým zmieriť a ísť ďalej. Ochvíľu ohlásili že nase lietadlo akurát prišlo. Postavili sme sa a išli do lietadla. Stále sme o sebe nič nevedeli. Sadli sme si na miesta ktoré sme mali ako inak vedľa seba. "Ináč som Theo." "Ja som Sarah" "Teší ma." "Aj mňa." Konečne viem jeho meno no je na čase sa spoznať viac. V lietadle sme na to ale čas nemali lebo hneď ako sme vzlietli som zaspala. Zobudila som sa na ukrutnú bolesť uší čo znamenalo že lietadlo pristáva. Nenávidím ten pocit. Pristáli sme a išli po kufre. Vyšli sme z letiska odkiaľ nás zaviezol taxík priamo pred hotel. Vybavili sme si kľúče od izby a išli po schodoch. Stali sme pred dverami našej izby mala som mierne obavy. Rozhodla som sa dať kľúčik do dverí a otvoriť. Na moje počudovanie to bola celkom pekná izba. Bol tu ale jeden malý problém. V izbe bola/li.............

Takže máme tu konečne prvý časť. Dúfam že sa nájde niekto komu sa to bude páčiť a vidíme sa pri ďalšej časti. Pa😘