Prišlo to nečakane

19. Časť - Svadba

Za týždeň máme svadbu. Je toho poslednú dobu na mňa strašne veľa a pribúdajúci stres z nášho dňa sa stále viac ukazuje na mojom správaní. 

"Láska, naozaj sa ukľudní lebo sa dieťatku niečo stane." "Ja som kľudná.", chladno som odpovedala. "Pozri ja chápem že je toho strašne veľa ale není prečo mať stres." "Ja sa snažím ale kadečo sa môže stať." "Neboj spred oltára neodídem." "To by si ani nespravil." "Jasné že nie. Lebo ťa strašne moc milujem." Pobozkala som ho a zaspali sme. 

…………………………………………………………

Dnes je deň D. Deň kedy si mám zobrať za muža toho ktorého som stretla už ako začínajúca teenegerka a tajné sledovala z okna mojej izby. Toho s ktorým som svoje prvé dni strávila v Londýne. Z výšky síce nič nebolo keďže sme sa obaja kôli rovnakému snu na ňu vykašľali. Bola to síce škoda a nikdy by som nepovedala že práve hokej bude pre mňa ten šport ktorý má bude napĺňať. Aj vďaka nášmu rozchodu ktorý trval mesiac sme teraz kde sme. Som vďačná za osobu ako je on. Aj keď povedal o mne niečo čo ma ranilo. Odpustila som mu no nezabudla som na to. 

"Láska choď preč. Predsa len nemôžeš v deň svadby nevestu vidieť. Prináša to smolu." 

"Ja som sa ale musel uistiť či si v poriadku." 

"Samozrejme že som. Ale utekaj sa aj ty chystať." 

"Idem pa." 

O môj makeup sa postarala moja kamarátka ktorá má už čo to za sebou. 

Takže poďme si postupne ukázať celý môj look.

Makeup:

Šaty:

Lodičky: 

Účes: 

Nechty:

Ako mi Sisa robila vlasy prišla do miestnosti moja mamina. Držala v ruke krabičku. Dačo Sise pošepkala a odišla. Do vlasov mi dala krásnu sponu. Ževraj je to rodinné dedičstvo a že ju mala aj mamina na svadbe s ocinom. Bolo to krásne že to takto putuje a ak budeme mať dcéru nebudem sa brániť a dám jej ju keď sa bude aj ona raz vydávať.

…………………………………………………………

Pomaly kráčam k oltáru úzkou uličkou. Pred očami mám všetky spomienky. Aj tie pekné aj tie horšie. Som na seba pyšná kde teraz som. Keď som uvidela usmiateho Thea v krásnom obleku nemohla som sa neusmiat aj ja. Ocino má pevné ale nežne držal za ruku. Keď sme boli už skoro tam ruku mi pustil a podal ju Theovi. Spolu sme sa otočili ku kňazovi. Ten začal svoj príhovor.

"Vezmete si tu prítomný Sarah Nielsen za ženu?" 

"Áno." 

"Vezmete sú tu prítomného Thea Taylor za muža?"

"Áno samozrejme." 

"Môžem vás vyhlásiť za právoplatných manželov. Teraz si vymeňte prstienky. Vymenili sme si prstene. "Poprosime prvý manželský bozk." 

Theo ma jemne prisunula k nemu a venoval mi jeden z najkrajších bozkov aký sme kedy zažili. Bol jemný sladký a dlhý. Naozaj jeden z najkrajších momentov ktorý som kedy zažila. Všetci začali tlieskať. Potom sme zatancovali prvý tanec. Ja som chytila mikrofón a začala spievať pesničku ktorú som skladala odvtedy ako som vedela že sa budeme brať. Každému padla aspoň jedna slza. Ja som plakala ako taká emocionálne labilná žena. Po niekoľkých príslovoch ľudí bol čas na Theov. 

"Takže dovoľte mi ako prvé povedať že poprosím o pripitie na moju nádhernú ženu ktorá čaká naše dieťa. Ďalej chcem povedať pár slov aj jej." 

Tu som sa otočila práve na neho nech ho dobre počujem.

"Určite si pamätáš na dobu keď si začínala s korčuľovaním. Keď som tam chodil s kamarátmi vždy sme ti robili zle. Raz som tam išiel sám s pocitom že tam budeš. Pochválil som ťa. Áno to som ten chalan. Vedel som to že si to ty a preto som ťa chcel vyhľadať. Nevedel som však že budeš práve tá ktorú budem tak nesmierne nadovšetko milovať. Že budeš práve tá ktorá mi otvorila srdce. Bola si moja prvá pravá láska a ja som vďačný že si to práve ty ktorá mi v tento deň povedala áno. Samozrejme ti musím poďakovať aj za to že si mi po tom všetkom čo som o tebe povedal dokázala odpustiť. Naozaj ťa strane ľúbim a verím že to malé v tvojom bruchu bude práve po tebe." 

Ostala som len tak na neho pozerať. V hlave som si prehrala moment z toho jazera až po prítomnosť. Nič som nepovedala. Keď zišiel dole išla som za ním. 

"Tak predsa len ma tento náš spoločný život nejaký príbeh. Nikdy by som nepovedala že si to práve ty. Aj keď som na to myslela čo s tým chalanom teraz je." 

"Bál som sa či ti to povedať. Že má už nikdy nebudeš chcieť vidieť keďže sme ti toho spravili dosť veľa." 

"Som rada že si to dokázal povedať." Pobozkali sme sa a celá svadba prebiehala až do ďalšieho dňa. Keď som už bola unavená odišli sme do hotela kde sme mali stráviť ďalšie dva dni. Pred dverami má Theo chytil na ruky a tak sme vošli dnu. Pomaly mi začal rozpínať šaty. Keďže som tehotná nič sa nemohlo stať ale aj tak sme si povedali ešte par krásnych slov. Niektoré momenty sú však viac intímne ako sex. Presne toto bolo svedkom toho. 

…………………………………………………………

Dneska je deň kedy sa máme dozvedieť pohlavie bábätka. Išla som ako každý mesiac na prehliadku. Sadla som si na kreslo. Všetko prebehlo v poriadku a ja som si zobrala zo sebou Lauru. Tá mohla vedieť čo čakáme ale nepovedala mi to. Išla kúpiť balón a konfety vo farbe toho pohlavia. Čiže buď modré alebo ružové. Všetko pripravila a  zavolali sme si najbližších ľudí. S Theom sme sa chytili za ruky a prepichli balón. Na moje počudovanie konfety boli ….