Unesená

1.kapitola

Pohlad Carmen:

"Carmen! kde si tolko?! ved zmeskas do skoly! zacula som ako namna mama krici.Chytro sa posadim,pozrem na hodinky :7:35?! boze mam co robit aby som to stihla,vybehnem s postele,chytro na seba hodim nejake veci, a bezim dole (dokonca som sa ani nestihla osprchovat) a bez ranajok sa chystam utekat na autobusovu zastavku aby som stihla najblizsi spoj (ktory ma ma prist o 10 minut) ale mama ma zastavi:Carmen!to snad nemyslis vazne,na daj si aspon jogurt a pcha mi pred usta hnusny jahodovy jogurt (presne taky co najviac neznasam a ktomu hnusny cierny caj,naozaj nechapem jej vkus ved jak toto moze niekto pit je to uplne odporne."Sorry mami ale ja uz nestiham!

"ale zlatko,ved mas v pohode cas,ja ta dnes odveziem....

Coze? prudko som jej skocila do reci.

"Mamii ehm...to nemusis..ja to zvladnem,ved kvoli mne naozaj nemusis meskat do prace" nevedela som co mam nato povedat. Mama ma skoro nikdy neviezla do skoly,naposledy si pamätám ze ma viezla v sedmičke ked som mala zranenu nohu..tam to bolo este celkom pochiopitelne...ale aby niekto viezol dievca na kocni deviateho rocnika....to sa mi zdá byť tak trochu trápne,totiž niežeby som nebola rada,keby som sa nemusela hodinu trepat v preplnenom autobuse a vtom lejaku..len neviem nato povedali spoluziaci.

"ale Carmen prosim ta nevymyslaj,veď predsa ta nenecham ist samu do školy v takomto počasí,ved sa pozri jak leje! pod chytro si sadni do auta,a nevymyslaj,deviatačky vezu este v pohode do školy mami...

"och tak dobre"

povedala som a sadla som si do maminho krásneho cerveneho porchse.

" a na zober si este bundu nechn ty nie je zima...

"ale mami...

"Carmen prosim ta,neodporuj mi pri kazdej vete co poviem!

"och dobre..povedala som a obliekla si tu strašnu bundu z minuleho storocia.Cesta prebiehala celkom pokojne...ani neboli take zacpi len zdalo sami ze mama nejak meni trasu...

"mami! akou cestou to ideme? nepomilyla si sa sa nahodou? povedala som jej pochvili.

"ale nie zlatko..to je len..taka mensia obchadzka povie,a potom sa zacne strasne smiat.

"mama nacom sa tolko smejes? na tej bunde?ved to ty si mi ju kazala obliect! ja viem ze vyzera ako z minuleho storocia! nato sa mama rozrehotala este viac.

"ale to vobec nie,milacik! totiz mala by som ti asi povedat jedno prekvapenie....

"Ake prekvapenie? (dufam ze mi kupila iphone 6 to by bola asi ta najlepsia matka na svete :DDD)

"Totiz mi nejdeme do skoly..povedala a usmiala sa na mna

"Coze?

Takze mi nejdeme do skoly? to je uplne super aspon sa vyhnem pisomke z matiky a neviem si predsavit nic horsie ako ist do tej nudnej strasenej skoly..

"Letime do Columbie"povedala a mne sa do oči nahrnuli slzy...."snad sa len nestahujeme povedala som smutnym hlasom.

"ale nie milačik,povedala mama a mne sa v tom momente ulavilo.v ziadnom pripade som nechcela prist o Siennu moju naj kamosku od prvej triedy a dokonca som si na toto mesto uz aj celkom zvikla...

"ideme len na dovolenku na cele leto....

Tak prva kapitola je na svete :DDD dufam ze sa vam pacila a ze sa tesite na pokracovanie,please ak sa vam pacila dajte vote a komment :)