Unesená

24.kapitola

Pohľad mama:

"Ste pani Steynerová" osloví ma tá tmavovlasá moslimka.

"Uhm" 

"Aisha,poď,už som ju našla" zakričí na menšie ryšavolasé dievča. Keď ju uvidím z blízka tak takmer odpadnem.Je to Carmen. Síce je omnoho chudšia a má ryšavé vlasy,ale aj tak som si istá,že je to ona.Panebože.Na túto chvíľu som tak dlho čakala.

"Dobrý,som Aisha" povie a podá mi ruku.Pripadá mi byť taká..iná.Už to neni to drzé divoké dievča ako kedysi.Zmenila sa.Pripadala mi byť dosť hambľivá a mala som pocit akoby sa ma bála.

"Tak ja vás nechám,potrebujem ešte niečo porobiť doma,Aisha keď skončíte tak ma prezvon,dovidenia" povie tá Fatima či ako sa to volá a my zostaneme samé.Nastane ticho.

"Dáš si niečo napitie" oslovím ju opatrne.

"Uhm" len prikývne a začne listovať v jedálničku.Celý čas sa pritom pozerá do zeme.Začínam mať obavy,že čo ak jej niesom sympatická.

"Sprite,dala by som si Sprite" povie po chvíli.

"Jasné,ja si dám to isté" poviem a zamávam na čašníčku.Po 5 minútach nám to doniesla.Dovtedy sme neprehodili ani pol slova.

"To odkiaľ máte ten náramok" preruší zrazu ticho Carmen...či Aisha. Dosť ma zaskočila.

"Kúpila som ho na jednom trhu vo Verone,prečo"? spýtam sa udivene.Naozaj nechápem prečo ju to zaujíma,ale teším sa,že aspoň nejak rozviedla rozhovor.To ticho už bolo fakt neznesiťelné.

"Z Talianska?" vykríkne šokovane a ústa nastaví do tvaru "o".nechápem,čo ju na tom tak šokovalo,že je z Verony.

"áno,odtiaľ,prečo" ? spýtam sa tiež v menšom šoku.

"Casto sa mi v hlave vynárajú spomieky s Taliaska,teda nie úplne,že spomienky,ale skor také záblesky,aj dnes sa mi prisnil taký sen,bola som v Taliansku v nejakom meste,neviem presne či to bola Verona s jeednou ženou...mala na ruke presne taký náramok ako vy,a podobala sa na vás.."

Pozerám na nu vyjavene.Týmto ma úplne šokovala.Potvrdila mi,že je to ona.Vraj sa jej vynárajú spomienky na Veronu! a videla ma aj vo svojom sne! to,že sa jej vynárajú spomienky s Verony a na mna skoro 100 percente potvrdzujú,že to musí byť ona.Moja Carmen.

"Prepáčte,ja...ja som nechcela,asi vám teraz pripadám byť šibnutá,to stretnutie nebol asi nebol dobrý nápad...dovidenia" povie a v tom momente sa rozbehne preč.Ani som nestihla zareagovať.Zrejme si zle vysvetlila to moje mlčanie,mysela si,že to je preto,že si myslím,že je šibnutá.Asi to bude kvoli tomu.Zle to pochopila,to som len boíla šokovaná z toho čo mi povedala.nanič nečakám a vybnehnem za nou. Nesmiem ju znova stratiť.

"Hej počkaj"! kričím na nu,ale nereaguje.Beží ako o dušu.

"Počkaj,Carmen" zastaví a konečne sa obzrie.Neviem prečo,ale na meno Carmen zareagovala.

"Prečo ste mi povedali Carmen"? spýta sa ma vyľakane.

Pohlad Carmen:

"Prečo ste mi povedali Carmen"? spýtam sa jej vystrašene.Nechápem prečo  mi hovorí Carmen. To meno som už odniekal poznala.To stretnutie dopadlo katastrofálne,hrozne som sa strápnila,musela som pred tou pani vyzerať ako šibnutá.Chcela som újst a už ju nikdy v živote nestretnút ale zasa ma dostala.Neviem,ako to robí,ale vždy ma niečim prekvapí.Aj mne začína byť povedomá,ale nechcem to priznať.

"ja ti to vysvetlím,viem,že to bude zniet asi šialene,ale som tvoja mama,pred dvoma rokmi ta uniesli a odvtedy som ta nevidela" povie a začínajú jej tiecť po tvári slzy.Ja len na nu vyjavene hladím s ústami do korán.

"Uniesol ta nejaký chlap,alebo možno boli aj viacerí,to ja neviem a zrejme ta chceli utopiť,zachránila ta asi tá Fatima a preto si teraz nevieš na nič spomenúť,tvoje skutočné meno je Carmen,to preto som ti tak povedala" povie a mne sa vynorí v hlave spomienka.Som zavretá v tmavej miestnosti a kričím o pomoc.Pri mne sú dvaja chlapi,prefarbujú mi vlasy,hovoria mi,že som odteraz Aisha,potom sa mi vynorí zábleska z nejakej párty-diskotéky,kde som z nejakým Amirom...a potom mi to dojde! To ten Amir ma uniesol!

"Si v poriadku"? je ti dobre? " povie tá pani,teda už vlastne možno moja mama a zavedie ma na lavičku.

"Spomenula si si na niečo"? spýta sa po dlhšej odmlke.Nechápem odkiaľ o tom može vedieť.

"áno-viem kto ma uniesol" poviem a pozrem na nu.

"čo? si si tým istá? kto bol ten hajzel? " vykríkne šokovane a ja jej to vyrozprávam.Spomienky na Amira.Spomenula som si na mnoho udalostí s ním od párty až po to ako sa ma pokúsili utopiť.

"A ako vyzerá ten Amir? uniesol ta len jeden alebo ich bolo viacej" spýta sa ma,ale mlčím.Neviem si spomenúť úpresne na toho druhého viem len,že boli dvaja.

"Carmen! prosím ta,je to doležité,tak čo bol to len jeden alebo ich bolo viacej"?

"Tuším boli dvaja" poviem potichu.

"Máš nejaké ich fotky"? spýta sa po chvíli.

"No možno aj mám jedného z nich,musím sa pozrieť" poviem a začnem sa prehrabávať v taške čo mi požičala Fatima a snažím sa nájsť tú fotku Amira,čo mi ráno ukazovala a tvrdila,že je moj manžel.Aj už viem prečo.Napokon sa mi ju predsa podarí nájst.

"Volá sa Amir Hasaki" dopoviem ešte k tomu.

"Počkať"?! neni to náhodou ten o ktorom Fatima tvrdila,že je tvoj manžel?"

"no..nie presne,on je moj manžel,ale zároveň ma uniesol,teda presnejšie ma uniesol a spravil falošné papiere o tom,že sme manželia" poviem a dúfam,že mi uverí.Fakt už som si spomenula ako to bolo,hovorím jej pravdu.

"On ta prinútil k manželstvu?! tak to si odpiká" povie dosť s nervami.

"Dostala som taký nápad,zajtra pojdeme dať spraviť testy DNA a zistíme či si moja dcéra" povie a usmeje sa.Akoby si už bola istá,že som jej dcéra.

"Ah Carmen,taká rada by som bola kebyže som ta už konečne našla" povie a objíme ma.Následne sa však odtiahne,lebo si asi uvedomí,že to vyzerá dosť divne,kedže sa vidíme iba chvílu a ešte ani nemáme potvrdené,že sme rodina.

"prepáč ja..ja už pojdem,aby sa o teba Fatima príliš nebála,a nezabudni prísť zajtra na tie testy" povie a pomaly sledujem ako mi odchádza z dohľadu.Chce sa mi pľakať. Je to taký silný emotatívny zážitok keď si uvedomím,že som konečne možno našla svoju mamu.Tento okamih som si dlho predstavovala v svojej hlave.Napokon mi to predsa nedá,nechať ju len tak odísť a zastavím ju.

"Počkajte! možno by ste mohli prespať aj u nás,Fatima má ešte veľa volných izieb"

"Joj,si zlatá! netreba nebudem vás zaťažovať" povie,ale ja predsa zavolám Fatime. Súhlasila,čo ma dosť prekvapilo lebo pani Steynerová jej nebola dvakrát sympatická a mala obavy,že len klame.

"idem ešte do hotela,si zbaliť veci a potom prídem okolo 20:00,tak ahoj a som rada,že si prišla na stretnutie" povie a pomaly mi mizne z dohľadu.Celú cestu nas5 musím nad nou premýšlať. žeby to naozaj bola moja mama? žeby som konečne mohla žiť štastný rodinný život s mamou?

Tak nadnes všetko! Konečne sa nám stretli,ako sa vám páčilo prvé stretnutie po rokoch mamy s Carmen? Ak sa vám časť páčila zanechajte vote alebo koment :)