Unesená

26.kapitola

Pohľad Carmen:

Zobudila som sa skor než zvyčajne.Pozriem na hodinky.Je len 7 hodín ráno.Moja mama ešte spí.Dnes pojdeme dať spraviť tie testy DNA.Som z toho dosť nervózna,dúfam,že ukážu v náš prospech a konečne pojdem domov. Ved hádam tie spomienky čo sa mi vynárajú sú pravdivé. Podla nich to je 100 percentne ona. Ja som si skoro na 100 percent istá,že to je moja mama ale,čo ak tie testy náhodou niekto z falšuje? alebo budú chybné a neukážu v náš prospech? Vstanem z postele a idem do sprchy. Idem sa zatiaľ nachystať aby som už bola prichystaná keď sa zobudí. V dome bolo ticho. Zrejme ešte všetci spali. Rýchlo som sa osprchovala a zbehla do kuchyne. Urobím ešte raňajky. Chcela by som mamu prekvapiť. Síce často nevarievam,ale tak spravím iba niečo jednoduché.Na linke som našla nejakú kuchynskú knihu,tak som v nej chvíľu listovala.Napokon som našla skvelý recept.Lievance s jahodovým sirupom.Popozerala som sa ešte naokolo,či máme všetky potrebné suroviny. Našťastie všetko tu je.Rozložila som všetky suroviny na stol a začalo pomaly podla kuchynskej knihy krok za krokom.Dúfam,že to robím správne.

"Ahoj,a ty už si hore?" začula som nejaký hlas za sebou. Obzrem sa a vidím Fatimu ako na mňa z rozospatými očami a v pyžame pozerá.Hádam som ju nezobudila.

"áno,zobudila som sa dnes skor,dáš si? zachvíľu budú, kľudne si zatiaľ sadni" poviem a začnem odkľadať veci so stoličky.

"čo robíš? ty niečo varíš?" a na kukne na panvicu.

"áno,chcela som spraviť lievance,prekvapiť mamu..."

"Ukáž, pomožem ti s tým,spolu to spravíme rýchlejšie"

"Nie netreba zvládnem to" poviem a snažím sa ju presvedčiť.Ved načo sa bude zaťažovat,ved lievance snáď zvládnem aj sama.

"Počkaj! To cesto máš príliš husté,pomožem ti s tým radšej" povie a tak ju nakoniec pustím.Predsa len nikdy som nebola dokonalá vo varení a nechcem ešte mamu otráviť.

"Piekla si vobec lievance" spýta sa po chvíli.Len pokrútim hlavou a pridám k tomu,že iba z mamou.Nemá zmysel zatľkať. Len sa pousmeje a začne mi pomáhať.Nakoniec sa nám podarilo spraviť celkom slušnú kopu lievancov.Vyzerajú dobre,už teraz mám na nich chuť.Fatima ma naúčila ako sa robia.Už to budem nabudúce vedieť aj sama. Určite.

"Dobré ráno,čo to tu tak krásne rozvoniava?" započujem vo dverách mamin hlasu.Už som jej začala hovoriť mama, kvoli spomienkam.

"Ahooj, pribehnem k nej a objímem ju.

"Spravili sme lievance,nejdeš si dať?"

"A to naozaj? a to kedy ste stihli? to vy už ste tak dlho hore? zasa som celý deň prespala?! povie s úsmevom a prisadne si. Naložím všetkým lievance a sadnem si k ním. Hmm..sú fakt dobré.

"Sú naozaj výborné" pochváli ich mama.Som taká rada,že jej chutí.Nechcela som si pred ňou urobiť hanbu hneď na začiatku.

"Vďaka" poviem s úsmevom.

"Chcete niečo na pitie? Kávu? čaj? spýta sa Fatima.

"Kávu" povieme s mamou jednohlasne.Naozaj sme dosť podobné,dokonca nielen výzorovo,ale aj názormi.Naozaj som zvedavá ako dopadnú testy.

"Dnes ideme na tie testy,dúfam,že si nezabudla" preruší má z úvah mama.Jasné,že som nezabudla na to sa predsa nedá len tak zabudnúť.

"Nie,pravdaže nie,a o koľkej chceme ísť? teraz,alebo poobede?"

"No ja by som už išla kľudne aj teraz,po raňajkách,aby sme to už mali za sebou,čo ty na to"? povie a ja prikývnem.Aj ja by som išla čo najskor ,už by som chcela veďieť či je moja mama alebo nie.To napatie ma zabíja.