Unesená

17.kapitola

 "Na letisku" 

"Kde na letisku"? spýtam sa  šokovane.

"V Saudskej Arábii" povie a mne vyschcne v  hrdle.V Saudksej Arábii? Preboha čo robí tak daleko a ako sa tam vobec dostala? preblyskne mi ako prvé hlavou.

"Hovorila si s nou? Ako sa tam dostala? čo robí preboha  v Saudskej Arábii? Dáš mi ju k telefónu?" začala som ju zahlcovat otázkami a zostala som poriadne šokovaná.Ani za svet by ma nenapadlo,že Carmen je v Saudskej Arábii,musím íst na políciu.Dúfam,že mi to dievča hovorí pravdu.

"á-áno hovorila som s nou, povedala,že ju ju uniesli a že,vraj máte íst okamžite na políciu"

"Uniesli?! " vykríknem na celú miestnost až sa všetci za mnou otočili.

"Volá sa Carmen Steyner? Si si istá,že je to moja dcéra,však? Takže žije" poviem slastne a v tom momente ma zaplaví štastie,strach a smútok naraz .Som štastná,že je moja dcéra na žive,zároven zhrozená z toho,že je v Saudskej Arábii a z nejakými cudzími chlapmi,bože moj musím jej pomoct! 

"Dakujem ti,teraz musím končit idem sa postarat o to aby tí hajzli zhnili v base! poviem a nabrúsená sa poberem sa preč.

"Kam idete"? zastaví ma ešte v polke cesty ten "záhadný anonym".ˇUplne som nanho v tom strese zabudla.

"Musím íst na políciu,nečakajte ma,preložíme to na budúce" poviem mu a rýchlo  opustím miestnost. Ešte som začula ako mi niečo kričal,ale už som to nepočula .Hned ako som vyšla z tej kaviarne som sa vybrala na políciu.Mám trocha obavy,že čo ak si zo mna niekto iba vystretlil a ide iba o hlúpy žart,ale aj tak som sa rozhodla íst. Ide predsa o život mojej dcéry.Treba konat rýchlo.

...

"Dobrý,ako vám možem pomoct"? opýta sa ma postarší policajt.Išla som tento krát na políciu vo Verone,lebo z Columbie už som sa vrátila.

"Som Charlote Steynerová mohla by som prosím vás s vami hovorit? je to velmi doležité" vyhrknem na nho a dúfam,že ma pustí.Chcela by som mat už Carmenku pri sebe.

"Prepáčte,ale budete musiet počkat,ešte riešime jednu pani pred vami" odbije ma nemilo.

"Prosím vás je to doležité ide o Carmen Steynerovú,o to dievča ktoré uniesli" poviem mu zúfalo a dúfam,že ma konečne  zobere. Ved tá pani nemože mat vážnejší problém ako ja.

"O Carmen Steynerovú? jasné,vieme koho myslíte.Tým prípadom sa polícia stále zaoberá,ale bohužial zatial nemáme žiadne nové správy,počkajte prosím ešte takých 10 minút, s pani sme zachvílu doriešení" povie mi a tak sa teda predsa napokon  rozhodnem počka t.Ved 10 minút nie je zas až tak vela. Nakoniec to trvalo až nejakých 20 minút,kým som sa konečne dostala na rad.Vstúpila som do miestnosti a sadla som si oproti tomu policajtovi.

"Chceli ste riešit prípad ohladom Carmen Steynerovej"? povie a ja prikývnem. 

"Musím vám niečo súrne povedat" preruším vzápetí ticho.

"Jasné počúvam,zistili ste o nej niečo nové?"

"áno"  poviem a všimnem si ako v tej chvíli spozornel.Zrejme preto,lebo za 2 roky o nej nebola zistená žiadna nová správa.

"Prosím, možte hovorit  počúvam vás" povie a ja konečne začnem.

"Asi tak pred mesiacov mi prišiel mail od nejakého anonyma,písal,že vie kde je moja dcéra a vie mi pomoct len chcel za to vela penazí" 

"Prosím"?! a to ste nám o tom prečo nepovedali skor? dúfam,že ste mu žiadne peniaze neposielali,ved pravdepodobne može íst o podvodníka!" vykríkne šokovane a pozerá na mna ako na blbú.Možno som mu to s tým mailom nemala povedat,stačilo iba s tým telefonátom ten je omnoho doležitejí.

"Ja..nechcela som vás s tým zatažovat,nemohla som už len tak doma nečinne sediet,chcela som Carmen nejak pomoct aj sama" poviem a pozrem nanho.

"Kedy ste sa s ním stretli"? pozrie na mna a niečo si pritom zapisuje.

"Dnes,kým mi neprišiel ten telefonát"

"Dnes? a o akom telefonáte to hovoríte? povie a šokovane na mna pozrie.

"áno,dnes a volalo mi nejaké  neznáme dievča,akurát ked som bola s ním a hovorilo,že stretla Carmen na letisku a hovorila,že vraj ju uniesli"! poviem a už nedokážem udržat slzy a rozplačem sa.

"Pani Steynerová ,prosím upokojte sa vašu dcéru čoskoro nájdeme,a povedzte mi ešte niečo viac o tom dnešnom rozhovore s tým dievčatom a o tom maily. Tieto informácie nám možu velmi pomoct"

Pri tej poslednej vete som pocítila úlavu.Nesmierne som sa potešila, že im to može pomoct. Zhlboka som sa nadýchla a všetko som mu vyrozprávala.Ked som skončila tak som na neho pozrela, s napetím čo povie.Chvílu nehovoril nič len niečo tukal do počítača no vzápetí sa spýtal:

"A kde ju stretlo to dievča"? na akom letisku" ježiš úplne som na to zabudla.Za nadávam vduchu a naštvem sa na sebe ako možem byt taká krava a ako som mohla zabudnú mu povedat najdoležitejšiu vec.

"V Saudskej Arábii" 

"V Saudsej Arábii"? To tak daleko?! povie šokovane a konečne odtrhne zrak od toho počítača.

"áno,to mi povedalo,a zdá sa mi,že hovorí pravdu,ved akí by mohla mat dovod klamat?! 

"Pani Steynerová,usudzujem,že určite ste nadšená z toho,že konečne sa niekto ozval ohladom vašej dcéry, a že to vyterá,že je ešte na žive ale aj tak aj v tomto prípade musíme byt opatrní a nemožme nič podcenit,viete ludia sú všelijaký a nikdy nemožme nikomu na 100 percent doverovat, my to ešte preveríme, a dáme vám vediet,mohli by ste mi dat prosím číslo na toho muža čo vám posielal ten mail a na to dievča? preistotu si ich ešte radšej preveríme a až potom začneme konat" povie a ja mu nadiktujem ich čísla, ale niesom nadšená,že to chcú ešte odkladat.Podla mna by sa malo konat hned na nič nečakat a ihned kontaktovat Arabskú políciu, i ked neviem či by s tým niečo robili.Lebo ako je známe v Arábii bývajú muži uprednostnovaní.

"Dobre,dakujem vám a nezabudnite si sledovat maily,tam vás budeme o všetkom informovat" 

"Dovidenia" odzravím ho aj ja a poberem sa domov. A premýšlam nad tým anonymom s ktorým som sa dnes stretla. žeby to bol fakt len podvodník? a čo to dievča?  začínam mat z toho v hlave poriadny zmatok.

Pohlad Amir:

Super.Schytala to rovno do hlavy. Vyberem mobil a rýchlo vytočím Kyleovo číslo.

Ja: Kyle? mám ju pod rýchlo sem som schovaný pod tým mostom 20 metrov od letiska"

Kyle: No Fasa! Skvelé hned som tam.povie a zloží.Dúfam,že si fakt pohne lebo nás tu ešte niekto uvidí.

...

Prišiel o necelých 5 minút.Trvalo mu to mal si pohnút. Ked sme došli rýchlo sme zbehli do pivnice a tam ju znova zamkli.Dokonca sme ju aj zviazali a dali jej na hlavu,vrece.

"Daj jej to " podal som Kyleovi tabletku.

"čo to je"? spýta sa ma čokovane.

"Nanič sa nepýtaj len jej to daj,nemala by si po nej na nič pamat" poviem a škodoradostne sa zasmejem.

čast venovaná Moncuuska,dúfam,že sa ti  bude páčit :)prepáčte,že meškanie ale nemala som čas písat,táto čast je dlhšia tým som vám to chcela aspon vynahradit. Páči sa vám ? čo hovoríte na to,dlhšia,mám aj dalšie časti písat takéto dlhé?  názory napíšte do komentov :P Nadine