Unesená

20.kapitola

čast venovaná Knihulienka <3 dúfam,že sa ti bude páčit,a dakujem za vela votov :)

Pohlad mama:

Je 8 hodín ráno.Ležím v posteli a pozerám na mobile správy.O Carmen žial stále nič.Zrazu som si všimla titulok s tým dievčatom z Arábie,ktoré vo vreci hodili do jazera.Kliknem na to a znova pozerám jej fotky.Mám pocit akoby som ju odniekal poznala,je mi čoraz viac povedomejšia. Počkať....neni to náhodou Carmen? nie to je nezmysel..to nemože byt ona,pozrem ešte raz na tie fotky a vtedy si to uvedomím.Je to ona.Podla tvári som si skoro učite istá,že to musí byt ona.Ved predsa to dievča čo mi volalo tiež hovorilo,že je v Saudskej Arábii,nie? schmatnem rýchlo notebook a napíšem mail polícii.Asi tak po 2 hodinách mi odpísali.

polícia:

"pani Steynerová, ste si istá že je to vaša dcéra? ako ste na to prišli? podla čoho súdite,že je to ona?" 

On si akože myslí,že nepoznám vlastnú dcéru? neviem presne vysvetlit odkiaľ,ale som si istá,že to musí byt ona. Keď sa pozorne zahladím na jej tvár,vidím v nej Carmen .Hlavne tie oči,podla očí ju poznám najlepšie.Len ona mám také tmavé a hlboké ako studňa.

ja:

Som si istá,že je to ona,už prvýkrát,ked som o tom počula v správach,sa mi zdala byt nejaká povedomá,teraz som sa len ešte raz pozornejšie zahladela na jej fotky,a hned mi bolo jasné,že odkial ju poznám.Musí to byt Carmen.Už od začiatku som verila,že žije,prosím vás zatknite tých hajzlov ktorí jej to spravili a doneste mi ju domov!

správu som odoslala a pocítila som miernu radosť.Dúfam,že to naozaj bude ona a,že ju už čoskoro budem mať pri sebe. Potom už ju nikdy nikam nepustím samú,budem si ju strážiť ako oko v hlave,lebo len až ked človek príde o milovanú osobu,až vtedy pochopí,čo je v jeho živote skutočne doležité.

Pohlad Fatima:

Dnes v noci som zasa nevedela zaspať.Celý čas som myslela na  incident s tým dievčaťom.Kto to može byť a kto jej chcel urobiť niečo tak strašné a prečo? A k tomu mi bola strašne povedomá, žiaľ neviem odkiaľ. Zrazu začujem vibrovanie mobilu. Pozriem na displej. Neznáme číslo.Zdvihnem to a napeto čakám kto to môže byť, veď vačšinou mi nikto takto skoro ráno nezvykne volať.

...

Bolo to z nemocnice.Volali, že sa prebrala. Rýchlo na seba hodím nejaké veci a bežím tam.

...

"Dobrý, tak ako je na tom? " vypadne zo mna hned prvé.

"Jej stav sa zlepšil,ale bohužial utrpela menšie výpadky pamati...

"Ako to myslíte"?

"Robili sme krvné testy a má v sebe nebezpečnú drogu, ktorej najčastejšie účinky sú výpadky pamati" .

"Možem ju vidieť" spýtala som sa lebo mi bola hrozne povedomá a chcela som jej troška pomoct,lebo zatial jej rodina ani žiadny príbuzný vraj nebol nájdený.

"Jasné,poďte zavediem vás k nej" povedala a viedla ma dlhou chodbou dopredu.

...

Vošla som do vnútra a pozrela na nu. Bola hrozne bledá a vychudnutá.Momentálne spí,tak som si sadla na stoličku k nej a obzerala si ju.Zrazu som si všimla,že otvorila viečka,chvílu na mna len pozerala a nič nehovorila.A vtedy mi došlo odkial ju vlastne poznám,veď je to Aisha. Nechápem,prečo nie je s Amirom a vlastne ani neviem kde Amir vlastne je.

"Aisha, pamatáš si ma ako ti je"? prihovorila som sa a dúfala,že si na mna rozpomenie,i ked nebola velká pravdepodobnosť lebo nebola som jej blízka rodina.Vlastne sme sa videli iba raz či dvakrát.

"Kto ste"? zmatene na mna pozrela. Vyterá to,že tá doktorka predsa mala pravdu.Dúfala som,že to s tými výpadkami pamati bude len mýtus.

"Som Fatima,zrejme si ma nepamatáš ale som sestra Amira,na Amira si spomínaš?"

iba pokrútila hlavou.Rozhovor s nou mi len potvrdil,že je to Aisha. Vybrala som mobil a naťukala som Amirovo číslo.Nedvíhal,dokonca to ani nezvonilo asi má vypnutý mobil. Vobec netuším čo može robiť a ani kde je.Dosť dávno som sa s ním nevidela..

"Slečna prosím vás návštevné hodiny už skončili" započula som zrazu za sebou a všimla si sestričku ako navštvane ukazuje na hodinky.Som tu už dlhšie ako sa smie.

"áno už idem" rozlúčila som sa s Aishou a pobrala sa domov.čítala som si ešte o nej v novinách a všimla som si,že hladajú niekoho kto ju pozná,tak som napísala mail na políciu.Prihlásila som sa k nej zatial len ja a jedna ďalšia pani.Podla fotografie mi je neznáma.Všimla som si na displeji novú sms.Mám prísť zajtra vypovedať,vraj pani Ouzgli už bola už čakajú len na moju výpoveď,vraj takto vypočúvajú všetky svedkyne pri prípadoch. Pojdem a poviem im aj o tom,že ju poznám,že je to  manželka mojho brata.

Táto časť je pridaná skorej,odpadla mi hodina tak som vás chcela potešiť :D páčila sa? chcela by som sa vám poďakovať za vela votov v minulej kapitole,veľmi ma potešili,aj daLšIU časť sa budem snažiť čo najskor napísať,ked už tu mám tolko čitatelov/viek :D