Unesená

16.kapitola

Pohlad Carmen:

Vošla som do tej miestnosti a dúfam, že si ma Kyle nevšimol. Naštastie nikto v nej práve nebol. Bola som tam asi cca nejakých 10 minút. Opatrne vykuknem a sledujem očami okolie, ale Kylea nevidím. Mám hrozný strach, že tu predsa ešte je, ale nakoniec sa rozhodnem, že to musím urobiť. Musím sa sa aspoň pokúsiť tú pani, ktorá predáva letenky presvedčiť. Po asi takých 5-6 minútach sa to predsa odhodlám urobiť.

...

"Dobrý, tak kam to bude?" povie mi postaršia pani,v starodávnych okuliaroch.

"Máte nejakú volnú letenku do Verony?" 

"Samozrejme a na kedy by to malo byť?" 

"Najlepšie čo najskôr." Poviem rýchlo a pani niečo začne  vyhľadávať na počítači.

"Ale nemám so sebou ani pas, ani dostatok peňazí na letenku. Som Carmen Steyner", poviem a sledujem ako zareaguje, snáď bude vedieť o koho ide a hlavne, či mi uverí. Ved snáď sleduje správy.

"Carmen Steyner?,no v poriadku,Carmen,kam si prajete letiet"? vyzerá to,že to zjavne moc nepochopila.

"Som tá Carmen Steyner, ktorú asi tak pred rokom a pol uniesli,o ktorej sa často hovorí v správach , som to ja,a teraz mám šancu utiecť , len mi, prosím vás predajte tú letenku ,sĺubujem ,že hneď ako sa dostanem domov vám peniaze pošleme."

" Tá Carmen Steynerová ,ktorá bola s mamou na dovolenke v Columbii a odtiaľ záhadne zmizla? povie,ja len prikývnem a som rada,že sa začína chytať.

"No ja neviem,to dievča vraj malo čierné vlasy , zmizlo tuším nejak v Columbii či kde, a tu sme v Saudskej Arábii,čo je nejak cca 20 hodín odtiaľ ,to vás únosca uniesol až tak ďaleko? A prečo práve do Saudskej Arábie? Začala mi klásť priblblé otázky.

"Blond vlasy mám preto,lebo mi ich únosca prefarbil,aby ma polícia nenašla ,a áno zmizla som v Columbii,to je pravda,chcete vediet kde presne ? V Bogote,bola som tam na párty" pozriem na nu a už na nej vidím ako ma zasa začne pýtat nejké blbé otázky . Namiesto toho aby mi pomohla. Ak tu ostanem zavretá dalšie 2 roky , tak to bude mat ona na svedomí, a možno ma dokonca Amir s Kaylom aj zabijú za to, že som ušla a jedna "hlúpa panička" mi neráčila pomôcť.

"Slečna ,prosím vás ukludnite sa, dám vám teraz len takých pár otázok aby som si preverila ,že hovoríte pravdu, bude to len chvíla.Lenže ja nemám na žiadne zdržovačky teraz čas , Kyle je tu niekde na letisku , Amir ten už určite tiež zistil ,že som zdrhla a obaja už určite idú pomne .Ale tak to naša panička určite nepochopí. 

"prosím , ja na to teraz vážne nemám čas ,musíte mi veriť , prosím vás predajte mi to rýcho , oni idú pomne " poviem zúfalo.

" Kto ide povás ? oni sú tu ? spýta sa hlúpo tá pani . Zdvihnem zrak a skontrolujem radšej okolie ,už som to dost dlho nepreverovala ,a všimnem si Kylea, ako kráča v strede davu ludí a sleduje ženy .Zrejme preveruje ,či nie som niektorá z nich. Pozrem na hodinku .Už dobrú polhodinku sa tu s tou pani vybavujem .

"Musím íst " poviem a musím sa íst niekam schovat . Ved tuto ma može lahko zbadat ,som tu dost viditelná.

"Počkajte slečna,kam idete?" začujem ešte za sebou tú pani ako namna kričí.Ale ja už vážne nemám čas,mala mi,pomoct ,toto všetko je len jej chyba,je to len hlúpa husička ktorá si myslí,že vie "predávat letenky".A to,že mohla pomoct unesenému dievčatu ,to zrazu sa robí hlúpa .Mama ju asi zabije ked sa dozvie ,že to ona može za moju smrt .Lebo oni ma asi zabijú ked ma nájdu .Vážne sa toho obávam ,dúfam len ,že to dievčatko ,tak aspon to ma nesklame .Tu na letisku už asi nič nedosiahnem.Napadlo ma,že skúsim zabúchat do nejakých domov,tam mi snád uveria a aspon budem pred tymi dvoma v bezpečí .Tento nápad sa mi začal celkom pozdávat .Vybehnem teda z letiska a rozbehnem sa ulicou .V dialke uvidím celkom sympatický domček schovaný od tej ulice kde ma držali .Super tak tam sa skúsim ukryt.

"A mám ta" zacítim sa sebe zrazu niečo tvrdé.

...

Pohlad mama:

"Neverím vám,klamete" poviem so slzami v očiach.

"Pani hovorím vám pravdu" povie ten chlap.Keby to tak radšej nebola pravda,je mi zle s pomyslenia,že moje dievčatko je teraz s nejakým cudzím chlapom,možno dokonca chlapmi! Chudinka Carmen.Zrazu začujem ako mi zvoní mobil.

"Ospravedlníte ma nachvílu?" ten chlap len prikývnem a ja zbehnem na vecko.Kto to len može byt?

"Prosím"?

"Ehm ,dobrý den" ozve sa nejaký slabučkí dievčenský hlások.To dievča nemože mat podla mna viacej ako 15.rokov.

"Dobrý,čo si prajete? Poznáme sa? " poviem a nechápem kto to može byt .Nespomínam si ,že by som poznala nejaké mladé dievča. žeby Carmenina spolužiačka?

"Si Carmenina spolužiačka,že"? poviem.

"Nie,ale stretla,som vašu dcéru" povie a ja v tej chvíli skoro odpadnem.

"A kde si ju stretla"? spýtam sa po dlhšej odmlke a konečne po dlhej sobe sa vomne zjavila nádej.

Tu máte dalšiu kapitolu.Je troška oneskorená,ale dúfam,že je to aspon lepšie ako s tou predošlou :D :D :D písala som ju asi 2 hodiny bez prestávky tak dúfam,že sa bude páčit :) dalšia čast bude venovaná prvému kto dá vote na túto kapitolu :P