Unesená

10.kapitola

Pohlad mama:

Dnes je to presne 7 dní od kedy Carmen zmizla.Polícia o nej nemá zatial žiadne správy.Zajtra by mali už vyhlásit o nej celosvetové pátranie.Som s toho vážne neštastná,celú noc som len preplakala a ani oka nezažmúrila.Nevydržím len tak nečinne sediet,musím ju íst hladat! si opakujem stále dokola. Predchvílou mi volal hlavný vyšetrovatel s polície.Povedal,že o hodinu mám príst za ním a chce mi niečo oznámit. Chytila som riadne nervy,lebo neviem či mám od toho očakávat zlú alebo dobrú správu.Chytro som schytila kabelku a dala do nej len tie najpodstatnejšie veci a vybrala sa za ním.

...

"Dobrý den,som rád,že ste prišli" povedal mi a nevyzeral pri tom velmi štastne.

"Dobrý" odzdravila som ho."Tak čo ste mi chceli povedat"?

"Podte prosím do vnútra,tam sa o tom porozprávame.Povedal a viedol ma do svojej pracovne.

Sadla som si oproti nemu k stolu a on začal:"Pani Steynerová,nemám pre vás moc dobrú správu"Tažko sa mi to hovorí,ale budete musiet íst so mnou na identifikáciu tela,pretože sa obávame,že.....

"Prosím?! čo sa mi to akože snažíte naznačit? Vy akože myslíte že..že.... nedokázala som to dopovedat,pretože len pri predsave na to mi prišlo zle,nezvádla som to už a po tvári mi stiekla slza.Po chvíli mi už stekal celý vodopád slz.

"Prosím vás ukludnite sa,ešte to nie je isté ale...poprosím vás podte so mnou.Povedal a vybrala som sa dlhou chodbou vpred,a pri každou kroku mi srdce akoby z hrude vyskočit.Po tej pre mna strašne dlhej dobe čo sme tam prišli som uvidelo to telo. Z malou dušičkou som k nemu išla a len velmi pomaly ho pootvorila.Po chvíly mi spadol kamen zo srdca.Znova sa mi spustili slzy ale tentoraz od štastia.

"Není to oná! vykríkla som na celú miestnost a schuti sa zasmiala,až pani na domnou,ktorá práve zistila že jej zomrela dcéra namna začala nadávat.Schmatla som svoje veci a chytro bežala za vyšetrovatelom.

"Není to ona" znova som zopakova tú vítazoslávnú správu aj pred ním.

"To som rád" povedal a mierne sa usmial. " Móžem vás poprosit ešte asi takých 10 minút?

"Jasné" poviem a sadnem si.

" Ako ste aj vo svojej výpovede povedali,že pred zmiznutím vašj dcéri ste sa pohádali"

"ano,bohužial,lebo totiž ona mi....chytám sa mu povedat o tých peniazoch,ked v tom ma napadne,že to neni dobrý nápad,lebo ešte by si o nej mysleli,že je nebodaj nejaký zločinec.

"Ano? Prosím čo sa snalo?!pokračujte pani Steynerová,každá informácia je pre nás velmi podstatná.

"Vyliala mój drahý parfem z paríža" zaklamem a falošne sa pousmejem.

"Aha..takže...parfém..povie a znova si niečo začne zapisovat.

"Prejdime rovno k veci" začne po chvíly."S kolegami sme dostali taký nápad,že by sme sa vašu dcéru pokúsili lokalizovat..takže poviete mi prosím číslo jej mobilného telefónu" ?

"Aha..ano jasné poviem a nadiktujem im jej číslo.

"Dakujem vám a o predbežých výsledkoch vás budeme informovat" povie a povie mi,že mám íst domov.Zasa domov! Už mám toho dost! nemóžem predsa len tak nečinne sediet a spoliehat sa na políciu.Pokúsim sa vzat zákon do vlastných rúk. A pojdem ju hladat.

Pohlad George:

Tak teraz ma ten Amir s Kyleom vážne nasrali! Ja tu koli ním riskujem že zhnijem v base a oni mi ani tie priblblé prachy nedajú! Amir je pracháč,celý život mal všetko načo si zmyslel.Ani by nespozoroval,že mu niečo zmizlo! Aj tak by tie prachy najkor prechlastal. Rozhodol som sa mu,že sa mu pomstím.Zoberem si pre istotu zbran a pomali otvorím dvere ktoré vedú ku Carmen.Vyzerá strašne.Za ten týžden čo tu je akoby schudla aj 5 kíl.Aj ked zatial ešte nevyzerá moc podviživene,lebo predtým mala dákych tých pár kíl navyše,aj tak aj keby pochvíli aj mala tú postavu "modelky " pochvíli takýmto štýlom mu umrie.Pristúpim k nej bližie.Celú tvár má pokritú slzami a leží tam ako zdochlina.Zatial ani nespozorovala,že som prišiel.Pri stúpim ešte o pár krokov bližšie a potom si ma všimne.

"Kto ste?! čo odomna chcete?! vykríkne unaveným a zoslabnutým hlasom.

"Carmen,musíš ma počúvat len čo ta rozviažem tak bež! Utekaj čo najrýchlejšie preč a nevracaj sa!

Chvílu na mna prekvapeným výrazom hladí a potom začne: "Takže vy ste ma uniesli a zrazu ste sa zlakli polišou tak sa s toho chcete vyvliect" povie pohrdávo a škodoradostne sa zasmeje.

"prosímver mi a utekaj! hned ako ta rozviažem" poviem zúfalo a začnem ju rozvezovat.

"Nechaj ma! Amir ma zachráni a ty zhniješ v base! Spravodlivosti neunikneš! už to nevydržím a udrem ju.Síce len tak mierne ako upozornenie aby si nedovolovala,ale ju to zrejme vystrašilo.pristúpim k nej a začnem ju rozvezovat."A teraz rýchlo utekaj" zakričím jej a chystrám sa rýchlo zdrhnút.

Pohlad Carmen:

" A teraz rýchlo utekaj" povie mi ten chlap a ja sa ako na povel rozutekám. Zrazu začujem výstrel.Už sa nestihnem otočit,lebo mám hrozný strach,že ešte aj mne sa ujde.Rýchlo otorím dvere domu a rozutekám sa preč.Preč čo najdalej od tohto domu.Hned ako vystúpim z dverí ma prepadne šok.Vyzerá to,že som v nejakom moslimskom štáte pravdepodobne v Arábii.Znova sa rozplačem a začnem utekat smerom vpred a snažím sa stratit v dave ludí.

Tu je dalšia kapitola,dúfam že som si to nepokazila a vy aj nadalej budete pokracovat v čítaní tohto príbehu.A dakujem za 1000 videní.Dúfam,že ste zatial s príbehom spokojní a prepáčte že som v poslednej dobe velmi zriedkavo pridávvala časti.Budem sa to snažit z menit.Vote a koment.