Unesená

9.kapitola

Pohlad Amir:

Sledujem Carmen,ako sa opitá potáca medzi ludmi a pomyslím si:Teraz nastal ten správny čas! vyberem mobil a napíšem Kyleovi sms-ku,nech za 10 minút je tu a ideme na našu "tajnú misiu"a nech zobere povraz,a švihom nás hodí na letisko,lebo už o necelé 2 hodky vzlietame,a nakoniec som samozrejme pridal:"A neopováž sa to pokazit!

Asi po cca 3 minútach mi pípol mobil,schmatol som ho a prečítal si správu:jasné,idem nato,za chvílu som tam,už sa priprav! a sisi istý že Carmen nanič nepríde? Ako to urobíme ked bude pri vedomí? čo ak nám ujde a mi skončíme v chládku?!

nato som mu odpísal:len sa ničoho neboj,dáme jej chloroform  a aj tak je úplne opitá takže aj kebyže jej ho nedáme nanič nepríde,a už si láskavo pohni!!!

"Amir,pod tancovat" otočím sa a uvidím brutálne opitú Carmen,ktorá sa rehoce na celú miestnost.Vzápetí sa potkne,a medzi ludmi sa začne šírit chaos,či je v poriadku a či neni príliš opitá.

"To je v poriadku,ona je tu so mnou" poviem a dvíham ju zo zeme,a poviem im že ja sa už sa o nu postarám.

Vystúpim z miestnosti a vonku si už všimnem Kylea,ako  stojí pri aute,a ked si ma všimne chytro beží smerom k nám a priloží Carmen k nosu chloroform.Tá mi vzápetí spadne do náruče,rýchlo jej zviažem ruky a hodím ju do kufra.

...

Konečne prichádzame k letisku, kde už zdialky vidím mojho "kamoša" Georgea s jeho súkromným lietadlom ako mi máva a naznačuje aby som mu podal Carmen.Podám mu ju a on ju naloži a položi na sedadlo do zadu.Ked už sme všetci vnútri a pripravujeme sa na vzlietnutie,zrazu George začne:"A teraz mi daj tie prachy,inak nikam nejdeme"!

Pozrem nanho a zasmejem sa.

"Tie prachy dostaneš až ked  pristaneme"

"Amir! predsa jasne sme sa dohodli že tie prachy mi dáš teraz! 

"Tu máš polovicu dalšiu dostaneš až ked pristaneme" poviem a vytahujem peniaze z kufra.

"To snád nemyslíš vážne! Som s vami skončil! Okamžite vypadnite z mojho lietadla!

Nato žmurknem na Kylea a obidvaja naraz vytiahneme zbrane a namierime nanho.

"Sisi tým istý"? poviem a ku koncu pridám škodoradostný smiech.

...

Pohlad Carmen:

Zobudím sa v nejakej miestosti.Strašne ma bolí hlava a za žiadnu cenu si neviem spomenút čo sa stalo včera.Otvorím oči a nevidím nič iné iba tmu.Chystám sa zasvietit a pozriet sa kde to vlastne som ale nemožem sa pohnút.Ruky a nohy mám priviazané hrubým povrazom.Asi sa mi to iba sníva,pomysím si,ale po 5 minútach sedenia mi dojde že je to realita.   Paneboze kde to som a čo sa to deje!!! prebleskne mi hlavou a začínam mat strach.Nenávidím tmy! A navýše som príšerne hladná!

"Haló je tu niekto"?! nič sa neozýva.Počujete ma?! zakričím druhýkrát ale stále iba ticho.Ticho ktoré ma znútra zabíja.

Tak to je nadnes všetko,prepáčte že som už velmidlho nepridala čast a navyše táto je dost krátka,už sa budem snažit písat častejšie a navyše mi to pojde aj lahšie ked už niesu také horúčavy.tak čo hovoríte na dnešnú čast? Páčila? Niečo by ste hceli zmenit? Ak máte nejaké otázky alebo pripomienky kludne komentujte.