Unesená

22.kapitola

Pohľad Carmen:

Zobudila som sa v nejakom neznámom dome. Vobec netuším kde to som a ani čo tu robím.V hlave mám prázdnotu,nanič si neviem spomenúť.Zrazu spozorujem nejaký pohyb.Vychádza z kuchyne.So zatajením dychom sa tam idem pozrieť.

"Ahoj,ty už si hore"? prihovorí sa mi nejaká žena. Vobec mi nič nehovorí,je mi úplne neznáma.

"Kde to  som"? spýtam sa a chystám sa odísť keď v tom ma zadrží.

"Počkaj nikam nechoď ja ti to vysvetlím" povie a naznačí mi nech idem do obývačky.

"Ja som ta neuniesla ani nič také,mala si taký menší úraz...nehodu,a skončila si v nemocnici,budeš mať teraz také-menšie výpadky pamati tak to preto si nanič nevieš spomenúť,tvoj manžel išiel na služobku tak preto som si ta zobrala k sebe ja,som jeho sestra...."

"čože? ja som vydatá?" skočila som jej do reči.Zaskočila ma. Vobec som netušila,že som vydatá.A koľko mám potom vlastne rokov? A kto vlastne som? začínala som byt z toho riadne zmatená. Vobec som netušila kto som,koľko mám rokov,kde je moja rodina,že som vydatá..

"Koľko mám rokov a ako sa vlastne volám"? spýtala som sa jej to lebo to musím vedieť.Musím predsa vedieť aspon tú najzákladnejšiu informáciu,že kto vlastne som.

"Voláš sa Aisha Hasaki a vek máš...asi tak 18? 19? pri tom veku to hovorila dosť neisto.Akoby ani nevedela koľko mám vlastne rokov.Úprimne nečakala som,že až tak veľa. Myslela som si,že ešte nie som plnoletá,že mám tak okolo 15-16-17 rokov.A to meno Aisha Hasaki. Naozaj sa tak volám? 

"Asi je toho na teba veľa,chápem prekonala si úraz a musí byť dosť nepríjemné,keď si nevieš na nič spomenúť,čo keby sme si spravili  pekný večer? Mohli by sme si napríklad pozrieť  film,mám ich veľa..

"No dobre,možme" súhlasila som napokon ale vobec som sa nemohla sústrediť na dej.Stále mi v hlave výrilo množstvo myšlienok.Najviac ma zaujímalo,aká nehoda sa mi vlastne stala.A kto mi ju sposobil. či to celé bolo len mojou vinou?

...

Po cca 2 hodinách:

Je okolo 10 hodín večer.Film práve skončil momentálne sme v kuchyni a pijeme čaj. Premýšlam či sa jej mám spýtať na tú nehodu,že čo sa mi vlastne stalo a kto mi to sposobil. Už som sa od nej dozvedela ako sa volá,vraj sa volá Fatima,to meno mi je strašne povedomé,ale nemožem si spomenúť odkiaľ, začínala som mať pocit,akoby som mu už niekedy videla...

"Tak čo,dobrý bol film"? prerušila ma z úvah. Rozhodla som sa,že sa jej to predsa spýtam.

"áno,v pohode,možem jednu otázku?"

"Uhm..jasné"

"Aká nehoda sa mi vlastne stala? a kto mi ju sposobil?" všimla som si ako sa jej zamrzol úsmev. Zatvárila sa vážne a chvíľu nič nehovorila.Po dlhšej odmlke povedala,alebo sa vyhovorila,že je unavená,že ju bolí hlava,mala tažký den a ide si lahnúť, že sa o tom porozprávame zajtra.Zvláštne.Mala som pocit akoby mi chcela niečo zatajiť.Napokon som si išla lahnúť aj ja,ale nemohla som zaspať.Bola som z toho celého rozrušená.Stále som myslela na to,čo sa mi vlastne stalo..a kto je moj manžel,chcela by som vidieť aspoň nejakú jeho fotografiu..skúsim sa na to spýtať ráno Fatimy, veď určiťe nejakú má...

Pohľad mama:

Práve som na letisku a čakám na lietadlo.Idem do Saudskej Arábie.Včera som si objednala letenku aj hotel.Musím nájsť Fatimu a stretnuť sa s tým dievčaťom a zistit či je to Carmen...ved snáď som sa nepomýlila a naozaj to bude ona.Lietadlo mám prísť o takých 20 minút musím sa ísť už nachystať,aby som to ešte náhodou nezmeškala..

...

O deň neskor:

Konečne som v Saudskej Arábii.Let bol dosť únavný,preto som zaspala pomerne rýchlo.Pozrem na hodinky a je pol jednej.čože až do teraz som spala? Rýchlo sa oblečiem,hodím do seba nejaké jedlo a napíšem mail Fatime.Chcela by som sa s Carmen stretnúť čo najskor.Mám dosť málo času lebo hotel mám zaplatený len na týžden. Už prešli skoro 2 hodiny odkedy som jej to napísala a zatial stále nič.Začínam už byť z toho nervózna a mám mierne obavy,že čo ak mi chce Fatima zabrániť stretnutiu s nou. Všimnem si ako niečo zavybrovalo. Nový mail,len dúfam,že je to od nej.

Fatima Gyorun:

"Dobrý den pani Steynerová, ak som váš mail správne pochopila,vy ste teraz tu v Saudskej Arábii? Písali ste,že by ste sa chceli stretnúť s nejakou Carmen..tým ste mysleli asi Aishu,predpokladám. Aisha sa momentálne necíti moc dobre,bolí ju hlava tak ešte leží,ale dohodnem sa s nou a dám vám vedieť,že či má vobec záujem sa s vami stretnúť. Zachvílu vám dám vedieť.

Jej správa ma trocha upokojila.Vyzerá to,že mi snád až tak nebude brániť sa s nou stretnúť.Sadnem si na gauč a očami hypnotizujem mobil.čakám na mail od nej.Dúfam,že Carmen stretnutie so mnou neodmietne a všetko bude ako za starých čias a konečne sa spolu vrátime do Verony a budeme žiť štastný život ako kedysi...

Na dnes všetko.Prepáčte,že včera nebola časť ale bola som s kamarátkami a nemala som čas písať.Dúfam,že sa časť páčila a potešil by ma nejaký votík alebo komentík :) zachvílu už to bude rok čo píšem tento príbeh! Dakujem každému kto ho číta lebo bez vás by nebol ani tento príbeh,lebo každý príbeh potrebuje mať čitatelov <3