Unesená

12.kapitola

Pohlad Carmen:

„Aisha? Aisha Hasaki?" Neustále mi myslou preletuje to meno.Vlastne odteraz už moje meno.O mojej doterajšej existencie už nebude ani stopy.Co ak ma zabijú? Čo odomna vlastne chcú? Prečo ma tu držia? Neustále mi prúdilo hlavou množstvo otázok na ktoré som nevedela odpovedat.Chvílu len tak bezcinne bdiem,ked zrazu zapocujem z hora jedného s tých chlapov (zatial neviem isto ktorý) ako sa s niekym rozpráva, s jeho hlasu usudzujem,že vyzerá byt dost nervózny a zaskočený,čo mne samojme len vyhovuje.

"Caw Amir,tak ako ide život? Ja len,že...Afifa (Afifa je Amirova matka) v sobotu koná ten slávnostný obed..tak aby si určite prišiel"

"No...začne zaskočený Amir,podla jeho reakcie som si istá,že tú ženu určite neočakával.A mne sa vtom momentne zjaví aspon maličká nádej,že ona byt tá vdaka ktorej sa odtialto dostanem preč! Mosím niečo spravit aby si ma všimla! Lenže čo?!

„No...zlatko,neviem či to bude možné,lebo...vieš máme toho teraz moc v práci...a...a začne zajakávat a je vidno,že sa pokúša nájst nejakú vhodnú výhovorku.

Musím niečo spravit nejako upriamit jej pozornost,neustále si opakujem a pokúšam sa povolit si ruky.Nechápem mi ich zavezujú,ved aj tak by som sa z tejto pivnice nevedela dostat preč.Pochvíli neviem ako ale ruky sa pomali začnú povolovat.Ked už som konečne komplet rozviezaná,tak si všimnem v kúte miestnosti malú,zaprášenú metlu.Zoberiem ju a zabúcham nou na horné poschodie.

"Co to bolo? Spýta sa ho vystrašene.

„No..to nič to sa ti len zdalo,urcite iba spadla dáka bedna" zaklame jej.

Po chvíli spustím znova.

" Amir! Nejako sa mi to nezdá,začinam mat obavy,chod sa tam radšej pozriet" povie mu

„Okey idem tam" odpovie jej a ja sa zatial schovám za jednu obrovskú krabicu a chystám sa donho hodit takú starú topánku čo som tu narýchlo našla.

"Aú,bože ja ta zabijem" ozve sa

" Amir,všetko v poho?

Otočím sa a uvidím tú ženu ako na nás s Amirom hladí.

"Kto je to"? Spýta sa ho asi po minútovom tichu.

Chystám sa jej to celé vykričat,ale skôr než stihnem otvorit ústa ma Amir predbehne.

"To je moja manželka" Len to tu trocha upratujeme"

Ja len nanho nechápavo civím a ústa mám do tvaru "O"

Cože? Jeho manželka? Začinam mat s toho v hlave poriadny zmatok.

Pohlad Sienna:

Práve stojím pred dverami polície a čakám kým ma zavolajú.Rozhodla som sa vypovedat.Už sú to dva mesiace odkedy Carmen zmizla.Stále o nej nikto nič nevie.Nič nové.Mám s toho trocha obavi,ale musím to urobit.Ved to robím kvôli nej.Zrazu sa otvoria dvere a začujem ako ma volajú.Vkročím do miestnosti a sadnem si na volnú stoličku oproti tomu policajtovi.

"Dobrý den,tak kvôli čomu ste prišli?" začne.

"Dobrý " odzdravím ho.

"No ja som tu kvoli prípadu Carmen Steynerovej,chcela by som vypovedat" poviem nesmelo a vyhýbam sa priamemu kontaktu.

"Prosím vás,podte zamnou" povie a vedie ma vedla do inej miestnosti. Neviem prečo.

"Tak mozme začat" povie pochvíli.

Zhlboka sa nadýchnem a začnem.

"Viete Carmen strašne túžila íst na jednu párty.Stále o nej hovorila a radila sa so mnou ako sa tam má dostat aby na to neprišla jej mama"

"Viete presne kde sa tá párty konala? preruší ma pochvíli.

"áno,myslím,že to bola nejak v Bogote"

"A ako sa dostala do tej Bogoty? Lietadlom? A odkial zohnala letenky? začal klást otázky.

"No..to presne neviem" .poviem lebo naozaj na toto si moc nespomínam.

A takto to pokračovalo ešte asi vyše hodiny,hodiny a pól.Povedala som mu všetko čo viem,tak dúfam,že im to pomože.

"Dakujem za vašu výpoved" možete íst domov" povedal nakoniec.

" Dobre,dakujem,dúfam,že vám moja výpoved pomohla" poviem a poberiem sa domov.Cestou však stále premýšlam nad jej mamou. Ako asi zareaguje ked sa to dozvie.

Pohlad mama:

Celé dni nič nerobím len sedím na posteli a pláčem,trápim sa,alebo premýšlam nad Carmen.Dokonca ani poriadne nejem,a nesprchovala som sa už si ani nepametám.

"Co som to ja za matku,že nič nepodnikem" neustále ma prenasleduje táto myšlienka.Zrazu započujem pípnutie.Pozrem sa a všimnem si,že mám nový mail.Otvorím ho a všimnem si, že je od polície. Dúfam,že nejaké dobré správy.Poviem si ked ho začnem čítat. Píše,že dostali od kolegou z Verony mail,že prišlo nejaké dievča vypovedat. Vraj Carmenina kamarátka.Sienna. Nespomínam si na žiadnu Siennu.Poprosila som ho nech mi na nu pošle číslo.Zavolám jej.Som na nu riadne naštvaná.Ved to ona moze za to,čo sa stalo Carmen! Mala mi to povedat skor! Presnejšie mala mi to povedat hned ako vedela,že Carmen plánuje utiect na tú párty do Bogoty.Do Bogoty! Mysím tam íst! Zobrala som notebook a začala hladat letenky do Bogoty. Nakoniec sa mi podarilo nájst a sú aj celkom lacné.Aj ked na cene v tomto prípade vobec nezáleží.Presne o 5 dní odlietam.Dúfam,že aspon tam sa mi o nej podarí niečo zistit. Dokonca tá Sienna povedala aj presnú adresu tej párty.Počkat! Sienna! Ved vlastne som jej plánovala zavolat! Skoro som nato zabudla.Všimnem,že už mi ten policajt odpísal a napísal aj na nu číslo.Schmatnem telefón a vytáčam jej číslo:

Pohlad Sienna:

Všimnem si,že mi zvoní mobil.Pozrem kto mi volá.Nejaké neznáme číslo.Netusím kto to može byt,ale napokon sa rozhodnem to zdvihnút.

Ozve sa nejaká žena.

" Ty si Sienna? Začne.

" ano" odpoviem,ale nechápem odkial ma može poznat.

" Tu pani Steynerová,Carmenina mama" povie a mne srdce akoby vynechalo jeden úder.Normálne na chvílu som mala pocit,že nemožem dýchat.

" Haló si tam? " pokračuje po dlhšom tichu.Ktorá vlastne vyrábam len ja.

"A-ano "poviem zase po dlhšej pauze.

Tak to je prednes všetko táto čast je venovaná Vevička02 prepáčte,ale čast bola dlhšia ale polka sa mi vymazala :/ ale aj tak dúfam,že sa páčila tak bola by som rada ak by ste po sebe zanechali nejaký ten vote alebo koment.Nadine