Tí pred nami [Harry Potter]

4. kapitola - Rokfortské fakulty

Azaria si uvedomovala, že po výstupe predvedenom na stanici sa nechtiac strápnila pred polovicou rokfortských študentov, a preto sa cestou vo vlaku snažila pútať na seba čo najmenej pozornosti. Sedela v kupé starších študentov, kam sa nedopatrením dostala s ďalším mimoriadne drobným a stratene pôsobiacim prvákom, čo sa jej predstavil ako Ethan Varley.

Sedeli oproti sebe a rozpačito sa vyhýbali pohľadu na seba, pokým sa kupé rozliehali veselé hlasy štvrtákov (alebo piatakov) navzájom si rozprávajúcich svoje zážitky z leta.

„Hm..." Ethan sa na ňu placho usmial. „V ktorej fakulte by si chcela byť?"

Vtedy rozhovor ďalších študentov mierne utíchol a niektorí sa na nich zvedavo zahľadeli. Azaria si zahryzla do pery. „Neviem. Chrabromil, možno," vyhŕkla prvé, čo jej napadlo. A nechcel byť každý v Chrabromile?

„Ako inak," pohŕdavo sa na ňu pozrel kučeravý chalan, ktorého hlas sa v partii ozýval najhlasnejšie. „Ale ovečky vždy idú so stádom, no nie?"

„Ticho buď, Lenner," pleslo ho po ruke dievča s hranatými striebornými okuliarmi. „Sú to ešte len decká, prváci," povedala, ako keby tam neboli. „Nenechajte sa ním odradiť," obrátila sa zrazu na nich a venovala im široký úsmev. 

Tí dvaja sa na seba pozreli trochu vykoľajení. Ethan potom zamyslene naklonil hlavu nabok a hľadel na široké pláne, ktoré sa rozprestierali za oknom. Azaria sa modlila, aby v téme ďalej nepokračoval.

„Podľa rodinnej tradície by som mal byť v Bystrohlave, ale ja sa tam určite nehodím," s úsmevom pokrútil hlavou, akoby to bolo každému jasné. „Nie som tak inteligentný, ako sú naši. Najväčšiu šancu dávam Bifľomoru, hoci možno to bude Chrabromil..."

„A čo Slizolin, chlapče? Ten nezvažuješ?" uškŕňal sa naňho Lenner, ktorý sa k nim znova obrátil. „Aj keď tam by ťa roztrhli ako hada, súdim podľa tvojej telesnej konštrukcie."

Ethan zdvihol hlavu, nevenujúc mu ani pohľad. „A ak ma triediaci klobúk vyberie do Slizolinu," pokračoval o poznanie hlasnejšie, „tak verím, že aj tam nájdem svoju správnu cestu. Ja totiž nemám predsudky."

Zdalo sa, že dokonca aj výrečný Lenner po tomto prehlásení nenašiel žiadne správne slová. Hľadel na Ethana, akoby rozmýšľal, či sa má začať smiať alebo mu vraziť. Dievča v okuliaroch ho chytilo za ruku a obrátilo ho naspäť ku kamarátom, odkiaľ sa už viac neotočil.

Azarii sa ústa samy od seba roztiahli do úsmevu. Možno sa jej to len zdalo, ale aj Ethan, ktorý pokojne hľadel z okna počas celého zvyšku cesty, sedel zrazu akosi vzpriamenejšie.

✨✨✨

Keď Azaria po prvý raz uvidela Rokfortský hrad na vlastné oči, na krajinu už sadala tma. Tisíce malých okien lákavo blikali v tme a pozývali ich, aby odhalili ich tajomstvá. 

„Nie sú ich tisíce," skonštatoval Ethan stojaci vedľa nej. Azaria sa strhla, vôbec si neuvedomujúc, že svoje myšlienky vyriekla nahlas. „V skutočnosti je z tejto perspektívy vidieť len asi 112 okien a hrubým odhadom z nich práve svieti tak polovica. Ale inak pekná predstava," zazubil sa na ňu

„Čože?" pozrela naňho, akoby si nebola istá, či si z nej neuťahuje.

„Čítal som Dejiny Rokfortu, ale len časti o architektúre. Celkom ma to zaujíma, ako dokázali postaviť takýto obrovský hrad so všetkými jeho magickými vlastnosťami, chodbami a miestnosťami. Vedela si napríklad, že pôdorysom Rokfortu je pravidelný tridsaťtri-uholník? Z vtáčej perspektívy je to skutočne nádherný pohľad," nadchýnal sa Ethan a musel takmer utekať, aby na svojich krátkych nohách stíhal za ostatnými študentmi.