Tí pred nami [Harry Potter]

6. kapitola - V cudzej hlave

Okamžite to oľutovala. Profesor na ňu pozrel svojimi chladnými nečitateľnými očami, no bola si istá, že vie, kto je. Nezatváril sa však nijako, len jej hlavou pokynul, aby prišla dopredu.

Azarii akoby sa zadok prilepil o drevené sedadlo jej stoličky.

„Nech sa páči, slečna Lestrangeová, mám pre vás prichystanú úlohu. Nemôžem vám, bohužiaľ, zaručiť, že bude bezbolestná, ale poďte, prosím, sem."

„No tak," Dorine ruky ju doslova vytlačili zo stoličky. Azaria si takmer ani neuvedomila, ako vstala a prešla cez celú triedu. Upierali sa na ňu desiatky očí, čo jej prišlo snáď ešte horšie ako jej nadchádzajúci údel.

„Samozrejme, Bystrohlav si zaslúži desať bodov," Franco sa blahosklonne usmial a Azarii napadlo, že sa vyžíva v tajomnosti a strachu, ktorý spôsobuje. Stála len kúsok vedľa neho a v mysli sa jej vynárali predstavy zaklínadiel, ktoré by na nej mohol skúšať ako na pokusnom čarodejníckom materiáli. Len dúfala, že triede nechce predvádzať, ako vyzerá čierna mágia v akcii.

„Ako iste viete, čierna mágia má mnoho podôb," Franco sa obrátil na Azariiných spolužiakov a jeho hlas získal vecný tón. „Niektoré zaklínadlá sa používajú na ovládanie či mučenie ľudí, inými dokážu čarodejníci ovplyvňovať zvieratá. To, ale, samozrejme, nie je všetko. Mnohí čierni mágovia nevenujú dostatočnú pozornosť čarám, ktoré sa dajú uplatniť na predmety. A to mi verte, že niekedy dokážu byť omnoho ničivejšie a strašnejšie ako čokoľvek iné." 

Keď Franco z vrecka svojho habitu vytiahol hrubú striebornú retiazku, väčšina spolužiakov ani nedýchala. Niektorí sa tvárili obozretne, no väčšina z nich bola fascinovaná. Azda každý z nich cítil z profesora temnú auru, akoby tie najhroznejšie zaklínadlá zažil na vlastnej koži – alebo ich sám používal.

„Táto retiazka kedysi patrila môjmu veľmi schopnému študentovi, ktorý sa sám ponúkol, že sa jej zriekne v prospech vzdelávania ďalších generácií. Nebolo to preňho ľahké rozhodnutie. Tento šperk patril k najcennejším majetkom, aké mal. Okrem náboženskej a peňažnej hodnoty mal aj hodnotu sentimentálnu."

Profesor zrazu vykročil dopredu a položil retiazku na katedru. Trieda naťahovala krk, všetci chceli vidieť, čo sa s ňou bude diať, pokým Azaria nenápadne ustupovala dozadu. Dúfala, že na ňu Franco zabudne.

„Na dnešnej hodine vás nebudem učiť žiadne zaklínadlo. Pôjde skôr o názornú ukážku. Chcem, aby ste si odtiaľto dnes odniesli ponaučenie – aké nerozumné je milovať predmety. Láska je určená pre ľudí, nie pre veci."

Nejaký chalan v prednej lavici zdvihol ruku. Azaria napoly čakala, že profesor mu vynadá, ale ten mu ihneď pokynul, aby hovoril.

„Prepáčte," ozval sa vzrušeným hlasom a nakláňal sa dopredu, aby videl na jeho stôl. „Ale prečo je to nerozumné? Nikto ma nemôže donútiť, aby som prestal milovať svoju metlu!"

Triedou zašumel smiech. „Dobrá otázka, pán Williamson," prikývol profesor. „Kto mi povie, prečo by to mohlo byť nebezpečné, získa bod."

Viac žiakov sa začalo osmeľovať a pár dokonca zdvihlo ruku. „Možno," ozvalo sa váhavo dievča z Bifľomoru, „to môžu nejako využiť čierni mágovia. Vydierať nás pomocou nich."

„Idete na to dobre, slečna Richardsová," uznal Franco. „Ak sa čarodejník dostane k predmetu, ktorý má pre iného čarodejníka veľký emocionálny význam, dokáže pomocou čiernej mágie odhaliť veci, ktoré by mu dotyčný nikdy nemienil povedať." Na chvíľu sa odmlčal a čakal, kým to trieda spracuje. „Ak sa snažíte nazrieť do niečej hlavy, väčšinou sa po chvíli stretnete s odporom. Avšak, po uvrhnutí zaklínadla na taký vzácny predmet, ako bol pre niekoho tento, vám on sám odhalí aj tie najtajnejšie zákutia vlastníkovej duše."