Tí pred nami [Harry Potter]

5. kapitola - Profesorova úloha

Výučba a školský rok sa oficiálne začínali v pondelok, čo Azaria považovala za dobré znamenie. Začať v strede týždňa či povedzme od utorka by nemalo ten povestný pátos nového začiatku. Ešte si na Rokfort len zvykala, a tak keď sa ráno zobudila v posteli s nebesami v obrovskej neznámej izbe, na chvíľu ju to vyviedlo z miery.

„Ahoj, nový deň," zvolala Dora vedľa nej príliš hlasno. „Ahoj, nekonečné hodiny zábavy a mágie!" s tým vyskočila z postele a urobila piruetu. 

Niekto na druhom konci izby zamrmlal zo spánku a ďalšie dievča (Megan, ak si Azaria správne pamätala) jej pohrozilo päsťou. Azaria sa uškrnula.

„Chcela by som mať tvoje nadšenie," skonštatovala, zošuchla sa z postele a podišla ku klenutému oknu s obrubou z tepaného železa. Zahľadela na sa areál hradu a jej pohľad pritiahol les, ktorý sa v lúčoch vychádzajúceho slnka ešte len začínal prebúdzať. Vyzeral temný a ponurý, ale spôsobom, ktorý bol istým spôsobom fascinujúci.

„Ja mám z toho všetkého skôr stres. Nemyslím si, že budem vedieť ktovieako čarovať," ticho začala Azaria, keď Dora podišla k nej a zahľadela sa von. „A nerada, fakt nerada to priznávam, ale dokonca mi celkom chýbajú naši. Aj náš dom, kamošky a mesto. Celý muklovský svet, hoci znie blbo povedať to práve na Rokforte."

„Tak po prvé," Dora si čierne vlasy prehodila dozadu a našpúlila pery. „Tvoja stará mama bola Bellatrix Lestrangeová, jedna z najmocnejších čarodejníc všetkých čias. Je viac ako isté, že niečo z jej talentu sa cez tvojich rodičov dostalo aj do teba," vyhlásila, vôbec nestišujúc hlas.

„Dora!" okríkla ju Azaria pološeptom. Už vedela, že to dievča si nekládlo servítku pred ústa, ale s takýmito chúlostivými vecami predsa len mohla byť trochu ohľaduplnejšia. „Dúfam, že po tej žene som nezdedila ani kúsoček," povedala hlasnejšie, aby si bola istá, že ju počuli aj ostatné spolužiačky, ktoré sa pomaly začali zaujímať o ich rozhovor. „Nemám a nikdy som s ňou nemala nič spoločné."

„Dobre, dobre," mávla rukou Dora, akoby nestálo za to pozastavovať sa nad tým, že vaša babka bola vyšinutá vrahyňa. „Si predsa v Bystrohlave, si múdra, nie smrťožrútka," uškrnula sa. „Myslím, že fakulta toho o človeku vie povedať veľa. A po druhé, čo sa týka domova, teraz sa vieme s rodinou spojiť celkom jednoducho. Úprimne, ja sa bojím, že naši budú tento spôsob využívať až pričasto. Minule mi rozprávali, ako oni na Rokforte nemali mobily, počítače, nič."

„Ako to tu vlastne funguje? Tie mobily?" spoza Dorinho chrbta sa ozvalo dievča, ktorého meno si Azaria nezapamätala. „Som totiž z muklovskej rodiny," dodala s ospravedlňujúcim úsmevom.

„V minulosti," ihneď sa chopila vysvetľovania Dora, „keď ešte nebola elektronika v muklovskom svete taká rozšírená, ju nebolo možné používať ani v prostredí Rokfortu. Elektronické zariadenia a mágia nejdú veľmi dokopy, skôr si navzájom prekážajú. Muklovia vo vývoji elektroniky napredovali míľovými krokmi – ja veľa tých zariadení nepoznám, ale ty určite áno. Čarodejníci nepotrebujú nejakú umývačku oblečenia... ale potrebovali inováciu v komunikácii. Sovy sú v pohode, ale nie je to najpohodlnejšie, však? Hlavne keď muklovia mali už ten... intarnet a rôzne mobilné aplikácie." Dore sa rozšírili oči s nevídaným zápalom a užívala si, že všetci ju počúvajú (až na Megan, ktorá si cez hlavu pretiahla vankúš). 

„Preto jeden veľmi múdry čarodejník – istotne poznáte Hayeka – vymyslel technológie, ktorých pohonom je mágia. Preto ti na začiatku zobrali mobil aj notebook. Teraz ich začarujú tak, aby na Rokforte neprijímali elektrické signály, ale magické. Pridáš sa do siete, kde spolu komunikujú čarodejníci, nie muklovia."