Tí pred nami [Harry Potter]

11. kapitola - Na dobrú noc

Franco sa na malý moment zatváril prekvapene a Azaria by bola prisahala, že videla, ako jeho pohľad bleskovo preskočil na Ethana. Potom ale znova upriamil pozornosť na ňu a jeho tvár bola ako chladná kamenná maska. 

„Vstaňte." 

Azaria si pomyslela, že ak by bola o trošku labilnejšia, tak sa pod jeho uhrančivým pohľadom zloží za pár sekúnd.

„Uvedomujete si, čo ste spôsobili, slečna Lestrangeová?"

Len čo sa Azaria vyškriabala na nohy, cítila, že jej mozog vypovedal službu. Jediné, na čo sa dokázala v tej chvíli sústrediť, bolo, že na ňu všetci hľadia. Dych sa jej zrýchlil a do líc sa jej nahrnula krv.

„Áno, ja... sa ospravedlňujem. Môžem... nahradiť škody," vyjachtala. Až keď to povedala, uvedomila si, že jednoznačne nemá peniaze na to, aby nahradila čo i len jednu z rozbitých nožičiek. Zovrelo jej žalúdok. 

„Ak si myslíte, že najväčší problém je to, že sa tie nástroje rozbili, prejavujete mimoriadnu obmedzenosť," vyštekol Franco. Azarie sa jeho hrubosť ani prinajmenšom nedotkla. Túžila len po tom, aby si mohla znova sadnúť a vyhnúť sa nechcenej pozornosti.

Profesor hľadel raz na ňu, raz na smutnú kôpku kovu. „Budete po škole," oznámil napokon. „Každú sobotu, jeden mesiac. Počas tejto doby sa uistím, že ste sa naučili vážiť si čarodejnícke poznanie. A k tomu strhávam Bystrohlavu 30 bodov."

„Dobre," rýchlo súhlasila Azaria a keď si bola istá, že ju profesor už nechce ďalej mučiť, rýchlo si sadla. Franco sa s vykrivenými perami pustil do novej látky – obranných zaklínadiel – a po zvyšok hodiny nikto zo žiakov ani nepípol.

Keď konečne zazvonilo a Azaria si rýchlo hádzala veci do tašky, náročky sklonila hlavu, aby ju závoj vlasov chránil pred pohľadmi. Napriek tomu vedela, že na ňu upierajú - dokonca cítila, ako jej minimálne tri páry očí do chrta vypaľujú dieru.

„Neviem, čo tým všetkým sleduješ," ozval sa jej pri uchu veľmi tichý hlas a ona nadskočila. „Ale je mi jasné, že sa nás snažíš zmanipulovať. Špinavá smrťožrútka..."

Azaria sa vystrela s meravou tvárou a pevne zovretými perami. Zdvihla hlavu a prebodla ho tým najsmrteľnejším pohľadom, aký dokázali jej hnedé oči vytvoriť.

„Raz to všetko oľutuješ, Spike," zasyčala. "Nemysli si, že ti to bude donekonečna prechádzať."

Ten chalan ju tak neskutočne vytáčal, že ak by v triede ešte stále nebol Franco (nepohnute stál študentom chrbtom a čakal, kým konečne vypadnú), vytiahla by prútik a strčila by mu ho tak hlboko do nosa, ako by to išlo.

Nevyzeralo to tak, že si Spike niečo robil z jej zlosti. S nepríjemným úškľabkom jej zasalutoval a ukázal jej chrbát. Ona sa tam taktiež nemienila dlhšie zdržovať, k čomu prispieval aj fakt, že Potter neodišiel s jeho dvoma pätolizačmi a chýbalo len pár krokov, aby prešiel ku dverám popri nej. Nemala náladu na ďalšie urážky, a preto bleskovo vybehla z učebne s úmyslom dostať sa čo najrýchlejšie na transfiguráciu.

Zdržala ju nízka postava, ktorá sa jej náhle postavila do cesty. Už zo zvyku najprv ostražito zastala, no potom si uvedomila, že je to len Ethan.

„Azaria," napoly vykríkol, napoly zastonal, a hodil sa jej okolo krku. Nemohla si pomôcť a usmiala sa, pričom mu opätovala objatie.

„To je v poriadku," uisťovala ho. Vďačnosť kamaráta jej vynahradila znechutenie z ďalšej hádky so Spikom a vylepšila jej náladu.

„Nikdy v živote ti nesplatím svoj dlh," krútil hlavou. „Práve si mi doslova zachránila život. Ak by som tam tak pred ním musel stáť – a som si istý, že na mne by si ešte viac zgustol – asi by som vybehol z dverí a už v živote na Rokfort ani nepáchol."