Tí pred nami [Harry Potter]

14. kapitola - Príliš cenná mapa

Trvalo príliš krátko, kým sa obaja spamätali. Spike neváhal ani sekundu - skôr než Azaria čo i len siahla do vrecka po prútik, skríkol zaklínadlo.

„Furnunculus!"

Jediné, čo stihla urobiť, bolo, že sa celou silou hodila naspäť na zem, a to jej zrejme nachvíľu zachránilo kožu. Kúzlo jej preletelo tesne ponad rameno a o moment nato počula treskot, keď zasiahlo bustu na druhej strane chodby.

Bola v absolútne bezmocnej pozícii - na zemi, zamotaná v gobelíne, ktorý sa znova chopil príležitosti a snažil sa jej prerušiť krvný obeh.

No namiesto ďalšieho zaklínadla sa vtom ozval buchot a prudký výdych. James Potter očividne zabudol, že má magické schopnosti, pretože sa vrhol na Spika, jednou rukou sa ho pokúšal zaškrtiť a druhou dočahoval kus pergamenu v Spikovej dlani. Ten ho držal tak ďaleko z jeho dosahu, ako mu to natiahnutá ruka dovolila. Kým si ju zápasiaca dvojica nevšímala, Azaria sa čo najrýchlejšie snažila vymotať z toho prekliateho gobelínu.

„Tak... si... ju... vezmi... James," Spike pomaly červenel, ale ani to nemalo vplyv na jedovatý sarkazmus v jeho hlase. Skrčil dlaň v zápästí smerom k Potterovi a na chvíľku to vyzeralo, akoby mu ju naozaj podával. Keď však boli jeho prsty len milimeter od mapy, Spike zvrtol dlaň opačným smerom a pergamen letel k zadnej stene miestnosti.

Potter svojho protivníka bez zaváhania pustil a okamžite sa vrhol k mape. Azaria nevidela, či sa mu ju podarilo získať, pretože vo výhľade jej zacláňala zhrbená Spikova postava - prudko dýchal a jednou rukou sa opieral o stenu. Zdalo sa jej, že druhou mieri na Potterov chrbát. Akoby sa pripravoval vrhnúť ďalšie zaklínadlo...

Azaria výhražne vykríkla. Príliš neskoro.

„Cruenta pari."

Kliatba zasiahla Jamesa Pottera do hrude práve vtedy, keď sa otáčal. Rozhodil ruky ako v spomalenom filme, vzniesol sa do vzduchu a vzápätí ho odhodilo do strany ako obrovskú handrovú bábiku. Miestnosť nebola veľká a Azaria si myslela, že narazí do steny. Vtedy sa ale ozvalo strašné kovové rinčanie. Vydávali ho rútiace sa veci zahalené pod tmavými plachtami, ktoré si dovtedy v slabo osvetlenej miestnosti nevšimla.

Obaja to dielo skazy spôsobené Potterovým padajúcim telom pozorovali ako zhypnotizovaní. Potom sa Spike chladnokrvne odvrátil. Vykročil k stene - k opačnej stene, kde na zemi opäť ležala mapa.

„Garalanta!" Azaria sa ešte stále nachádzala v polosede na zemi, no to jej nezabránilo, aby presne namierila na Spikove nohy, ktoré sa vzápätí nekontrolovateľne roztriasli. „Garalanta Maxima!"

S neúspešným pokusom o ďalší krok sa mu podlomili kolená a zviezol sa na zem.

Obrátil sa k nej so zúrivým výrazom, no ona bola pripravená. „Buenas Noches!" skríkla.

Prenikavé svetlo, ktoré vyšlo z jej prútika, sa na ceste k Spikovi rozdelilo na dva lúče. Len čo každý našiel svoj cieľ v podobe jeho oka, z hrdla sa mu vydral krátky šokovaný výkrik. Azaria si vychutnala (hoci sa za to neskôr trochu hanbila) strach, ktorý v ňom počula.

Konečne sa jej podarilo odtrhnúť gobelín od svojho ľavého chodidla a rozbehla sa k Potterovi. Ležal medzi kopou starých brnení, ktorých zašlý lesk sa matne odrážal v slabom svetle jedinej lampy nad nimi. Nehýbal sa.

„Hej, Potter," jemne ho poplieskala po líci a snažila sa, aby sa jej netriasol hlas. „James. Počuješ ma?"

„Čo si mi to urobila?" Spikov zúfalý hlas bol zvláštne piskľavý, keď sa pokúšal pôsobiť hrozivo. „Daj to preč, vráť mi zrak! Za toto ťa vyrazia, o to sa postará môj..."