Tí pred nami [Harry Potter]

7. kapitola - Všežravé kaktusy

Zvyšok týždňa bol jednoznačne vzrušujúci, hoci nič nemohlo prekonať úvodnú hodinu profesora Franca. Neskôr im starší Bystrohlavčania rozprávali, že je to naozaj jeden z najtajomnejších a najnevyspytateľnejších učiteľov na Rokforte. Väčšinou býval chladný a nepriateľský, no len čo začal vysvetľovať či predvádzať zaklínadlá, stal sa z neho celkom iný človek, pohltený vo svojom svete.

„Je to blázon, fanatik," vstúpil do rozhovoru jeden zo starších študentov, ktorý počúval ich rozhovor. „Na každej prvej hodine s daným ročníkom si vyberie človeka, ktorý sa mu nepáči, a potom na ňom sedí celé štúdium. Ten chudák sa môže zblázniť."

Azaria mala neblahé tušenie, že vie, kto je tohtoročnou bystrohlavskou obeťou a dúfala, že klebety o Francovej povahe sú pravdivé len z časti.

V druhej polovici týždňa Azariu čakalo aj čarovanie či výberový predmet čarovné jazykové umenie. Tieto hodiny trochu zmiernili jej počiatočný stres, pretože uvoľnený a trošku pochabý profesor Tyson na čarovaní vyzeral, akoby nedokázal ublížiť ani muche a na Rokforte sa ocitol nejakou zvláštnou náhodou. Zvolil netypickú prvú hodinu – rozprával im o svojom živote, ako vyštudoval Rokfort a potom strávil desať rokov putovaním po svete a skúmaním mágie všetkých národov, ktoré navštívil.

„Neučím tu síce dlho, ale podujal som sa, že na seba vezmem zodpovednosť vedúceho fakulty," milo sa na nich usmieval. „Som rád, že mi prischol práve Bystrohlav, pretože do neho som kedysi tiež patril. Nebojte sa teda na mňa obrátiť so všetkým, čo vás bude trápiť, kedykoľvek."

Azaria potom neskôr s dievčatami konštatovala, že keby úbohého Tysona zavalia všetkými svojimi dievčenskými starosťami, zrejme vezme nohy na plecia a radšej sa vráti do Tramtárie.

Na jazykovom umení bola najprv Azaria trošku sklamaná – na hodiny s ňou totiž nechodil takmer nik z Bystrohlavu. Tento predmet zaujal najviac Bifľomorčanov, no medzi napoly neznámymi tvárami zahliadla aj pár žiakov z Chrabromilu a Slizolinu. Nedalo sa nevšimnúť si Jamesa Pottera, ktorý pri si pri každej príležitosti Azariu premeriaval nedôverčivým pohľadom. Našťastie ale na ňu nikdy neprehovoril ani jej nijako inak neprejavil svoje nesympatie – na spoločnej hodine si len vybral miesto čo najďalej od nej.

Azaria si nahovárala, že jej celý Potter môže byť ukradnutý. Kdesi v hĺbke duše ale cítila, že ju veľmi mrzí nenávisť človeka, ktorý bol synom jej obdivovaného čarodejníckeho hrdinu. A hoci by si to nikdy sama pred sebou nepriznala, za iných okolností by zvažovala, že sa pridá k hlúčiku chichotajúcich sa dievčat, ktoré Jamesa v prvý týždeň prenasledovali po škole a chceli sa s ním odfotiť.

Jediný – alebo tak sa Azarii aspoň zdalo – kto bol imúnny voči lesku syna Harryho Pottera, bol Scorpius Malfoy. Zdalo sa, že ich nevraživosť bola vzájomná, keď na seba na jazykoch zazerali a držali sa čo najďalej od seba.

Azaria mala z celého týždňa zmiešané pocity, no jej celkový zmätok len utvrdila hodina herbológie v piatok. Len čo sa dobrácky vyzerajúci profesor predstavil ako Neville Longbottom, Azarii v mysli začala blikať červená kontrolka. Hoci nemala žalúdok na to, aby si dopodrobna zisťovala všetko o zločinoch jej starej mamy, vedela, že Bellatrixin pobyt v Azkabane mal niečo spoločné aj s jej neľudskými činmi v rodine Longbottomovcov.

„Dúfam, že si z mojich hodín odnesiete aspoň trošku lásky k rastlinám a prírode, ktorá nám tak nezištne dáva svoje dary," profesor sedel na kraji katedry a vedľa seba mal rozložených niekoľko zaujímavých črepníkov. „Či už pochádzate z muklovského alebo čarodejníckeho prostredia, bol by som rád, ak by ste sa mi na začiatok predstavili a povedali mi niečo o vašich obľúbených rastlinách, ak také máte. Môžete sa podeliť o vaše zaujímavé skúsenosti pri pestovaní alebo pri využití byliniek na elixíry – čokoľvek vám len napadne, a ja to potom zohľadním a pripravím hodiny podľa toho, čo vás zaujíma."