Tí pred nami [Harry Potter]

13. kapitola - Pochybnosti

Napokon sa utiahli do tieňa masívneho duba pri rokfortskom jazere, ktorého jagavá hladina odrážala popoludňajšie slnko. September sa chýlil ku koncu a tešil študentov príjemnými teplotami ako stvorenými na nečinné vylihovanie pri jazere.

Hoci sa blížili k stredu pracovného týždňa, na veľkom trávniku bolo zaplnené takmer každé tienisté miesto. Zdalo sa, že študentov neznepokojujú domáce úlohy o nič viac ako blízkosť Zakázaného lesa a kentaurov.

Azaria si potešene uvedomila, že keď so Scorpiusom pomedzi nich kľučkovali a hľadali kúsoček voľnej plochy, nikto im nevenoval zvýšenú pozornosť. Zdalo sa, že po počiatočnom záujme o ich osoby sa už neobťažovali robiť z nich senzáciu. Samozrejme, to sa netýkalo školskej hviezdy Jamesa Pottera, ktorého Azaria často vídala na chodbe v hlúčiku obdivovateľov.

„Tak teda," nedočkavo sa k nej nahol Scorpius, keď si bol istý, že sú dostatočne skrytí za ovisnutými korunami stromov.

„Toto milé prekvapenie som si včera večer našla pod vankúšom. Ale upozorňujem ťa, nepozerá sa na to dobre." Podala mu obálku a sledovala, ako z nej Scorpius opatrne vytiahol list. Kým hľadel na fotku, zoznam a napokon na koláž vytvárajúcu jej meno, na tvári sa mu striedali výrazy znechutenia a hnevu.

„To je..." pokrútil napokon hlavou a odhodil list do trávy, aby sa naň nemusel ďalej pozerať. „Pekne zvrátené."

„To si vystihol," súhlasila Azaria pochmúrne a rýchlo pergamen schovala do bezpečia svojho habitu, aby ho nezahliadlo žiadne cudzie oko. „Zaujímalo by ma, čo Spika vedie k tomu, aby takéto niečo robil. Čo si myslí, že tým dosiahne?"

Scorpius sa zamyslene natiahol na trávu a hlavu si podložil rukami. „Očividne ale nie je sám, komu ležíš v žalúdku. Ak si si to našla vo svojej izbe, znamená to, že musí mať ďalšieho komplica. A je to dievča."

„Dievča?" zopakovala Azaria.

„Kvôli starobylému kúzlu nemajú chlapci prístup do dievčenských spální," uškrnul sa Scorpius.„Takže nám nezostáva na výber veľa možností, ako sa tá obálka mohla ocitnúť v tvojej posteli. Nejaké dievča, či už z Bystrohlavu alebo z akejkoľvek inej fakulty, sa dostalo do vašej klubovne a odtiaľ do tvojej spálne... a pravdepodobne to robila v spolupráci so Spikom. Ibaže by tu bol niekto ďalší, kto je tak fanaticky presvedčený, že sme..." Scorpiusov hlas pomaly zanikal a Azaria vedela, že je stratený v myšlienkach.

„Nemyslím si, že by to bol niekto z inej fakulty," ozvala sa napokon pomaly. „Vzbudilo by to pozornosť, ak by sa nejaké cudzie dievča chcelo dostať do našich spální, nie? Možno ak by išla v spoločnosti nejakej bystrohlavčanky, ale inak by to bolo podozrivé."

„Asi máš pravdu," prisvedčil a pregúlil sa na brucho, aby na ňu videl. Azaria si už predtým všimla, že jeho habity boli ušité z nejakej honosnejšej látky ako bavlna, pretože boli na dotyk príjemnejšie a trochu sa leskli. Zdalo sa, že odpudzujú aj akékoľvek nečistoty či známky pokrčenia, pretože Scorpius naďalej vyzeral ako zo škatuľky – napokon, ako vždy.

„Viem, že je asi hlúpe sa ťa na to pýtať, ale máš nejakú teóriu alebo podozrenie, kto by to mohol byť?"

Azaria sa z fantazírovania o habitoch okamžite vrátila do nepríjemnej reality. „Vôbec," povzdychla si nešťastne. A to mala pocit, že ju v Bystrohlave rešpektujú, že ju akceptovali medzi seba. Očividne sa mýlila.

„Pozri, nič si z toho nerob," Scorpius si všimol jej rozpoloženie a v zelených očiach sa mu zračila ľútosť. „Je to odporné, zlomyseľné gesto, ale to je všetko. Nie si zodpovedná za činy Bellatrix Lestrangeovej a čoskoro si všetci uvedomia, že na vašom príbuzenstve nezáleží. A ak to nenastane tak skoro, možno by sme mali chytiť situáciu do vlastných rúk," v očiach sa mu zablýskalo.