Tí pred nami [Harry Potter]

8. kapitola - Stretnutie v skleníku

Azaria si v tom momente pomyslela, že pobyt na Rokforte jej ešte prinesie veľa prekvapení. 

„Prečo?"

„Prvým dôvodom je, že sme vlastne rodina," vyriekol jednoducho. „A, mimochodom, v línii predkov, ktorá nás spája, boli všetci v Slizoline," pozrel na ňu pohľadom, ktorý jej hovoril, že proti faktom nemôže namietať. 

„A práve preto," naklonil sa k nej a jeho hlas znel dôraznejšie, „sme si podobní, vieš? Potomkovia smrťožrútov, hoci u teba to jednu generáciu preskočilo. Pochádzame z rodov, ktoré tak verne podporovali Veď-vieš-koho, že sa naši predkovia stali jeho najoddanejšími služobníkmi."

Azaria sa od neho naježene odtiahla. „Možno si boli podobní naši predkovia, ale ja si s tebou nemám čo povedať. Ak chceš pokračovať v ich šľapajach, nech sa páči, ale mne daj pokoj."

Hovorila to omnoho odvážnejšie, než sa cítila. V skutočnosti jej divo bilo srdce s vedomím, že ak teraz na ňu Scorpius Malfoy vytiahne prútik, bude hotová.

On sa však iba znova jemne usmial a mimovoľne si rukou prehrabol perfektne upravené vlasy, ktoré sa ani nepohli. 

„Prepáč, nepochopila si ma. Nechcel som naznačiť, že som na toto spojenie hrdý. Chcel som povedať, že náš pôvod nemôžeme poprieť..." odmlčal sa, ako keby rozmýšľal, ako najlepšie vyjadriť, čo má na srdci, „...a môže byť pre nás nebezpečný. Teraz ide o princíp. O to, že sa na Rokforte môže nájsť pár vymletých hláv, ktoré teba – a aj mňa – budú považovať za nebezpečných, hoci sme neurobili nič zlé. Budú nás chcieť vyštvať z Rokfortu alebo nám ublížiť."

Napriek tomu, že jeho slová boli pritiahnuté za vlasy, Azaria videla, že im stopercentne verí.

„Prečo si to myslíš?" Bola zmätená. Stále nedokázala odhadnúť, či ju chce uraziť alebo jej pomôcť.

„Nie je to niečo, čo by som si vymyslel," znova na ňu intenzívne hľadel, akoby skutočne túžil po tom, aby mu uverila. „Nasvedčujú tomu viaceré udalosti posledných rokov. Prenasledovanie bývalých prívržencov Voldemorta, hoci na súde ich očistili od všetkých obvinení a bolo dokázané, že boli k spolupráci donútení. Spomínaš si na vraždu Stana Shunpika? To bol presne jeho prípad. Alebo vražda tých dvoch smťožrútov v Azkabane. Niekto ich nenávidel tak veľmi, že nezniesol ani pomyslenie, že sú nažive. Kvôli tomu, aby ich zabil, sa vlámal do najstráženejšieho čarodejníckeho väzenia. A nikdy ho nechytili."

„Dobre," pomaly odvetila Azaria a snažila si to v hlave všetko usporiadať. „Takže verejnosť cíti nenávisť k prívržencom Veď-Vieš-Koho, no a? Je to pochopiteľné. Stotožňujem sa s tým. A čo to má spoločné s nami?"

„Všetko!" napriek tomu, aký bol Scorpius rozrušený, jediné, čo ho prezrádzalo, boli oči, ktoré mu horeli nevídaným zápalom. „Odkedy Voldemort padol, v čarodejníckom svete panuje kultúra obviňovania. Spôsobil dve čarodejnícke vojny a dvakrát ho musel niekto poraziť, aby sa konečne zbavili toho teroru, ktorému ich vystavoval. Nikto nechce, aby sa zopakovala podobná situácia."

Stíšil hlas a znova sa k nej naklonil. „Preto si dávajú veľmi dobrý pozor nielen na jeho bývalých prívržencov, ale aj na ich deti. Na deti ich detí," zdôraznil. „Chcú si byť istí, že zo študentov nezostúpi nový Veď-Vieš-Kto. A myslia si, že takí ako my na to majú väčšiu pravdepodobnosť," zakončil, vystrel sa a hľadel na ňu pokojnejšie, no stále intenzívne. Očividne povedal všetko, čo chcel.

„Dobre teda," zopakovala. „Asi si teda na nás budú dávať učitelia väčší pozor, možno budú sledovať, či sa nezaujímame o čiernu mágiu? To dokážem prežiť, nemám problém s dodržiavaním pravidiel. Nevidím teda na tom nejaký strašný problém, ak to tak máš aj ty," odvetila bezočivo.