Tí pred nami [Harry Potter]

17. kapitola - Náhody neexistujú

„Si si istá?" Megan na ňu hľadela so zvrašteným obočím. „Vôbec sa mi to nepozdáva."

„Samozrejme, že som si istá," suverénne vravela Azaria listujúc v knihe. Vnútro jej skrúcala neistota a mala ten zvierajúci pocit v žalúdku, ktorý sa vyskytuje chvíľku predtým, ako idete urobiť riskantné rozhodnutie. Buď môžete všetko stratiť alebo všetko získať.

„A prečo ja? Vieš, že s neznámymi zaklínadlami mám problémy. Mohla si poprosiť radšej Emily alebo Medu."

Azaria jej bola vďačná, že nespomenula Doru. „Na toto potrebujem niekoho chladnokrvného," zaškerila sa na ňu a vrátila sa k stránke 152. „Tu to je. Nechce sa mi už hľadať nič iné, takže nám postačí aj toto."

Megan podozrievavo hľadela na krátke zaklínadlo a podrobný opis pohybu prútikom, ktorý ho sprevádzal.

„Je to absolútne bezpečné," povzbudivo sa usmiala Azaria. „Túto knihu s účesmi mi poradila knihovníčka, vraj ju využíva aj ona."

„Tak to by som nezaradila medzi presvedčivé argumenty," skrivila tvár Megan. „Veď vyzerá, akoby na hlave nosila násadu na mop."

„Ale urobíš to teda, však? Rýchlo, kým nás tu niekto nenájde."

„Ako chceš," povedala napokon Megan a chytila do ruky prútik. „Ak ti odpadne obočie alebo niečo podobné, nepreberám za to zodpovednosť."

Azaria potlačila nervózne zachichotanie a zatvorila oči. Zdvihla ruky, rozpustila si cop a dlhé kučeravé pramene si rozprestrela na chrbte. Vyzerali pevné a lesklé, ale na dotyk boli jemné ako satén. Milovala svoje vlasy a bola toho názoru, že sú jedinou skutočne peknou časťou jej tela. Ale boli aj jej poznávacím znamením a jedným zo spojív, ktorými sa ponášala na Bellatrix – a preto sa rozhodla, že musia preč.

No Megan stále otáľala.

„Sú to len vlasy, pre Merlina," usmiala sa Azaria. „Alebo si myslíš, že budem vyzerať tak otrasne?"

Megan si oblizla pery. „Nepáči sa mi tvoj dôvod," povedala rovno. „Nemusíš to robiť, Azaria. Ser na to, čo si myslia ostatní. Ak ťa odpíšu len kvôli tomu, že sa podobáš na ženu, ktorá je dvadsať rokov pod zemou, je to ich chyba. Nám, čo ťa máme radi, je to úplne jedno."

Megan na ňu hľadela vážne - dovtípila sa omnoho viac, než jej bolo povedané. Azaria chvíľu vôbec netušila, čo má povedať.

„Ďakujem," šepla napokon. „Naozaj si to vážim, ale... kiežby som mala takú vnútornú silu ako ty. Lenže ja nie som taká. Príliš mi záleží na tom, čo si ľudia myslia, ako si ma spájajú s ňou a hnusím sa im. Nie všetci," dodala rýchlo, keď videla, že Megan jej chce skočiť do reči. „Áno, viem, väčšina deciek ani netuší, kto bola Bellatrix alebo ako vyzerala... Ale ja to viem a neznášam, že sa na ňu tak ponášam. Chcem to urobiť aj sama pre seba. Ako symbol toho, že... ja neviem, že sa dokážem vzoprieť osudu alebo čo. Vieš, ako to myslím? Ako gesto toho, že ja to tak nechcem."

Megan chvíľu nad jej slovami rozmýšľala a potom prikývla. „Okej teda." Azaria videla, že ju svojím vysvetlením aspoň trošku uspokojila. Potom sa uškrnula. „Škoda, že si nenašla zaklínadlo, ktorým si dvaja ľudia vlasy vymenia. Ja by som ich celkom brala," poťahala sa blonďavé pramene, ktoré jej jemné ako pierka viseli po stranách tváre. „Ale fajn, poďme na to."

Azaria sa jej otočila chrbtom a zavrela oči. Vedela, že Megan si dá záležať a zaklínadlo predvedie poriadne. Nahovárala si, že to zle ani nemôže dopadnúť.

No aj tak... keď o pár sekúnd pocítila, ako jej tiaž vlasov už viac nespočíva na pleciach a chrbte, nedokázala sa prinútiť, aby otvorila oči. Megan nič nehovorila. Azarii sa zdalo, že počula prudký nádych, no výdych už chýbal.