Hot Holidays (Larry SK)

30.„Finále"

Posadte sa, mám pre Vás veľa slov...

„Zápas sa môže začať!" Oznámil DJ a celá sála sa aj napriek hluku viditeľne sústredila na nový zápas. Cítil som, že je tu veľa ľudí, ktorí nám držia palce, vedel som, že nenávidia Jamesa. Nechcel som si ani len predstaviť, čo im urobil. Stačilo, keď som sklopil zrak a uvidel na mojom stehne tú veľkú jazvu, z osudného večera. Opitý a zbitý som bezbranne ležal na zemi čakajúc, že príde to najhoršie. Nedúfal som, že ma nechajú nažive a čo bolo ešte horšie, nevedel som sa o seba vďaka stavu, do ktorého som sa v ten večer dostal, ani trochu postarať. Teraz sme tu, a on zase stojí ako môj hrdina v ringu len vďaka mojej neschopnosti vyhýbať sa nesprávnym ľuďom, odhodlaný ochrániť ma. To, že je so mnou mu prináša neustále nebezpečenstvo, ale keby nebolo jeho, nestál by som tu teraz a on by ma znova neťahal z týchto sračiek. Dnes večer sa rozhodne o všetkom a mi budeme mať konečne pokoj.

„Do toho Louis!" Zakričal som na plné hrdlo a uvidel ako sa na mňa ešte posledný krát usmial. Dostal som zlý pocit keď po pár minútach bol zápas ešte stále nevyrovnaný. Ale čo ma desilo omnoho viac bolo to, že Louis aj napriek tomu, že už niekoľko krát udrel bol trochu ranený. Zvládal to, ale moje srdce skľúčene tĺklo a ja som neprestával prestupovať z nohy na nohu. Tak rád by som mu pomohol , dlhujem mu to! Chcem mu pomôcť, ale nemôžem.

„No tak ,Louis, zlato..." Mrmlal som si a môj zlý pocit stále neustupoval. Nebol dobitý, ale určite ho to už začalo vyčerpávať. Kde sú do čerta pravidlá? Koľko dostal rozhodca od Jamesa za to, že dovolil súťažiť oproti sebe tak rozličné kategórie! Ako sa sem mohol dostať tento medveď?! Bol som nervózny a po čele sa mi začali objavovať kvapky potu. Zahliadol som, ako sa na mňa Louis bezbranne pozerá s neidentifikovateľným pohľadom. Je unavený, určite je unavený. Jeho oči boli smutné, akoby hovorili, prepáč, že som ťa sklamal. Okamžite som sa ale vzchopil a daroval mu láskavý úsmev. Nechcel som žiaden hraný, jednoducho som sa usmial a povzbudzujúcu prikývol. Bolo vidieť, že láska je to, čo ho hnalo dopredu, pretože sa do pár sekúnd vzchopil a pôsobil ako niekto úplne iný. Absolútne vymenený a posilnený túžbou v nás dvoch.

„Milujem ťa..." Snažil som sa poriadne artikulovať, aby dokonalo rozoznal môj odkaz, keď sa na mňa znova pozrel. Tento raz s úsmevom, pretože súper ležal na zemi. Vyhral ! Hrdo sa na mňa usmial a poslal odkaz.

„Ja teba tiež..." Šepol a utrel si krvavú peru. Jeho oči svietili radosťou a hrdosťou, keď rozhodca zdvihol nad hlavu práve jeho ruku a pogratuloval mu.

„Neviem ako ste na tom vy, ale podľa mňa bol toto zatiaľ najzaslúženejší výherca!" Zakričal DJ do mikrofónu a pár mladých žien začalo neskutočne pišťať. Vyzerali, ako by na nich prichádzali mdloby, alebo niečo také. Určite by každá jedna z nich chcela mať teraz Louisa pri sebe, ale našťastie sa tak nestane. Som ale dosť zvedaví, na ich reakciu, keď zistia, že je to môj snúbenec, pretože ja to rozhodne tajiť nehodlám.

„Prišiel tvoj hrdina." Šepla mi do ucha Ruby, keď sa v dverách zjavil Louis. Okamžite som sa postavil a nasmeroval si to rovno do jeho náručia. Naše telá sa o seba pritisli a objímali sme sa tak silno, akoby sme sa už nikdy nemali stretnúť. Obaja sme si užívali, že sme spolu a atmosféra medzi nami od tohto zápasu zvážnela. Myslím, že sme si obaja uvedomili, ako ľahko by sa mohlo niečo stať. Niečo, čo by nás od seba odlúčilo. Ani jeden to nemôže pripustiť. Užíval som si Louisov dych na mojej hrudi a pobozkal som ho do vlasov. V tú chvíľu som si však uvedomil, že je zranený. Mierne som ho od seba odtiahol a palcom som mu prešiel po perách, na ktorých bolo trocha jeho krvi.

„To nič nie je, Harry." Môj trpiteľský výraz ho absolútne netešil, ale ja som sa ho akosi nevedel zbaviť. Bál som sa o neho a on to dobre vedel. Nadvihol sa na špičky, to som na ňom miloval, a pritisol sa mi ku perám.