Hot Holidays (Larry SK)

14.„Želanie"

Prvý deň festivalu prebehol krajšie, ako hociktorý sen s ním... Ešte stále ležal v stane a spokojne si odfukoval s potmehúdskym výrazom tváre. Určite sa mu niečo sníva. Pomyslel som si a pomaly sa opäť vkradol do stanu dúfajúc, že ho nezobudím. Ľahol som si vedľa neho a zadíval sa na jeho dokonalé pery. Túžil som po jeho bozku, ale nechcel som ho zobudiť. To, ako si ich počas spánku občas prebehol jazykom ma hypnotizovalo. Usmial som sa na neho a priblížil sa tak blízko,až som cítil jeho dych. Po pár sekundách ma z tranzu vytrhol Harryho hlas.

„Tak na čo ešte čakáš?"

Neodpovedal som mu, pretože v tú chvíľu som pochopil, že už bol hore a videl, ako sa odhodlávam pobozkať ho. 

Stále mal zavreté oči a čakal. Zasmial som sa a v zápätí ho jemne pobozkal.

„Nestačí..."

Tíško šepol a čakal na môj odvážnejší bozk, ktorí sa mu dostal hneď, ako dopovedal slovo. Bolo tesne po obede a ľudia začínali vstávať zo svojich stanov. Opäť sa rozozvučala jemná festivalová hudba a začali prípravy na ďalšiu časť festivalu, ktorá začínala už o pol šiestej. 

„Pôjdeme niečo zjesť? " Tíško sa ma opýtal a prehrabal si kučery.

„Mali by sme. Aspoň potlačím to kňučanie môjho žalúdka, ktoré začalo už pred hodinou." Harry sa na mňa usmial a pohladil ma po bruchu. Ak dovolíš, nasýtim ťa ja.

„To by som bol rád." Hlas mi jemne preskočil pri predstave, ktorú mi do mysle vložil Harry.

„Najprv sa ale posilníme, musíme predsa vládať." Potmehúdsky sa usmial a ja som hlasno vydýchol.

„Čo sa deje, Louis?"

„Vďaka tvojím narážkam neviem ovládať svoje telo." Harry sa zasmial tak krásne a od srdca, až som sa na ňom musel zasmiať tiež.

„To nie je smiešne! Je to len prvý deň čo sme spolu a už ma ničíš."

„Ničím ťa?" Povedal smutným hlasom, ale vedel ako to myslím a práve pre to sa ku mne naklonil a objal ma.

„Sľubujem, že sa polepším. Ale teraz, keď si môj... A môžem sa ťa dotýkať bude to ťažké." Rukou mi prešiel po hrudi. Pokrútil som hlavou a usmial sa. Keby len vedel, že ja cítim to isté. Spravil krok vzad a gestom ukázal, aby som počkal. Keď vyšiel zo stanu bol oblečený v čiernom a jeho vzhľad dopĺňali okuliare a šatka zamotaná do kučier.

„Oh, Harry. Si krásny." Vyletelo zo mňa a uvedomil som si, že má na sebe presne to čo v prvý deň nášho stretnutia.

„Urobil si to naschvál?" Mysľou mi prebehlo, ako som sa pri ňom v prvý deň  cítil. Vysoký, usmievavý chlapec, ktorý  pôsobil tak sebaisto, až zneistil mňa. Vyzeral tak nebezpečne a krotko zároveň...

„Neviem o čom hovoríš!" Zasmial sa, chytil ma okolo pliec a vykročil so mnou na pred. Netrápili ho pohľady pár zvedavých ľudí. A netrápili už ani mňa... Vykročili sme spolu do stánkov a hľadali niečo na zjedenie. Pretože nás čakala ešte dlhá noc.

***

„Ponáhľaj sa Harry! Chcem ti niečo ukázať."

Utekal predo mnou a ja som pravdu povediac nestíhal. Bežali sme do poriadneho kopca. Boli sme opäť mimo zóny festivalu a mňa to ani trochu neprekvapovalo. Keď sme vybehli až na samí vrchol, od únavy sme ľahli na zem.

„Prečo sme sa tak náhlili ? "

„Myslel som..." Hlasno vydýchol a pokračoval. Pozrel sa na mňa a naznačil mi, aby som sa posadil.