Hot Holidays (Larry SK)

10.„Pomôžeš mi s balením ?"

Táto noc, bola definitívne najhoršia noc, v mojom živote. Bezcielne som sa hodiny prehadzoval na posteli bez toho, aby som zaspal. Pozeral som sa na čiernu izbu, kde nebolo ani štipku svetla a tak som sa práve cítil. V mojom srdci sa zrazu utvorila veľká čierna diera. Už je na všetko neskoro. Zaľúbil som sa do Harryho, ale jeho srdce už patrí niekomu inému. Pozbieral som sa z postele a ako najväčšia troska som si to namieril do kúpeľne. Pozrel som sa do zrkadla a zhrozene som v sebe potlačil akýsi tón. Pre Boha. Vidal som zo seba a rukou som si chytal tie tmavé kruhy pod očami. Jediné čo ma trochu zľuďsčilo bola žiletka. Oholil som si jemné strnisko a niekoľko krát opláchol zničenú tvár. Nevedel som čo si teraz počnem. Prídem dole, budem klamať, usmievať sa a robiť, že všetko je v najväčšom poriadku. Nemôžem sa k nemu začať správať inak, nato je až príliš vnímavý... Zašiel som do izby, vytiahol zo skrini prvé veci ktoré mi vošli pod ruku a zapozeral som sa do zrkadla. Vyzeral som naozaj zničene. 

Po oblečení som sa snažil nacvičiť si v tom zrkadle nejaký prístupnejší výraz. Umelo som sa usmieval a strúhal grimasu za grimasou. Smutne som sklopil hlavu a pokýval ňou... 

„Takto to nepôjde, Louis." Zamrmlal som si pre seba, sadol si na posteľ a do dlaní zaboril svoju smutnú tvár. Nemôžem tomu uveriť. Ako to mohlo zájsť takto ďaleko? Pri pohľade na hodinky som radšej rýchlo vyskočil z postele a uspokojil sa s myšlienkou, že ho budem mať pri sebe každý deň. Nechcel som si nechať pokaziť dni, ktoré ma s ním čakajú. Po tejto noci som potreboval rozhovor s Enis oveľa viac, ako som si dokázal predstaviť...

***

„Ako si sa vyspal, Louis?" Starostlivo sa ma pýtala Anna a volala ma do jedálne ku stolu. Do rúk mi podala mysku s nejakým šalátom a natrčila hlavu na znak toho, že chce počuť odpoveď.

„Dobre...Spalo sa mi dobre." Nahodil som na ňu nacvičený úsmev.

„Tie kruhy pod očami o tom svedčia." Prižmúrila na mňa oči a nahodila starostlivý výraz. Potom som si spomenul. Dostal som skvelý nápad, vďaka ktorému sa nik nedozvie čo mi je.

„Nedalo sa mi zaspať a tak som veľmi dlho pozeral filmy. Inak mi je naozaj skvelo, nemusíte sa obávať. Bol to len chvýľkový stav, že nespím doma, ale tu... Ešte stále si zvikám." V ducho som si pogratuloval, pretože Anna sa na mňa usmiala a uverila mi.

„Moje chúďa. Dúfam, že po čase sa tu začneš cítiť ako doma. Ja ťa už beriem ako člena rodiny!" 

Výborné...Člen rodiny, zaľúbený do jej syna. Pomyslel som si a umelo sa usmial. 

„Ďakujem vám ,cením si to." Odpovedal som jej a nasledoval ju. Za stolom už všetci netrpezlivo sedeli a čakali na Annu a mňa.

„Ahoj, Louis." Pozdravili ma a Harry zo mňa nespúšťal zrak. Všimol si moju unavenosť a ja som sa začínal cítiť nesvoj. Na Anne sa mi páčilo, že za stolom s nami sedeli aj ich pracovníci. Ja som poznal len Johna, ktorý so mňa tiež nespúšťal zrak. Sem tam sa ku nim pridala Gemma a o tete Care už ani nehovorím!

„Som len trochu unavený! Mohli by ste sa začať pozerať do svojich tanierov?" Podráždene som povedal a zároveň oľutoval:

„Prepáčte.Ja len...cítim sa divne. Naozaj mi nič nie je." V jedálni ostalo ticho. Zachránila to až teta Carra s Annou ktoré zborovo vyslovili a dopĺňali sa:

„No tak, jedzte! Nepozerajte tak na neho, chudáčik. Nič mu nie je. Aj vy nemáte vždy svoj deň a zazeráme tak po vás?" Potom sa na sebe zasmiali a všetci ľutovne sklopili zrak a začali jesť. V jedálni nastal blažený šum a ja som sa konečne cítil normálne. Rýchlo som do seba nahádzal šalát a odyšiel na toaletu so slovami, že sa hneď vrátim...