Hot Holidays (Larry SK)

12.„Viem pravdu"

Cestou ku stánkom mal Harry, podozrivo dobrú náladu. Nebol dobitý, ale určite niečo schytal aj on. Každou sekundou sa mu jeho nálada zlepšovala a ja som sa cítil 

trochu napäto. V jeho prítomnosti to ani inak nešlo...Úsmev od ucha k uchu, strapaté vlasy, spotené polonahé telo. Myslel som, že som na ten pohľad už zvyknutý, ale

moje telo stále dokazovalo opak. Stačil len jeden pohľad a bol som z neho totálne mimo. Šťastie ktorým vyžaroval, bolo nákazlivé a tak som mu o malú chvíľu podľahol. 

Videl som na ňom, že sa dnes správa trochu inak, no nevedel som ako. Bol veľmi milí, šarmantný a dával si väčší pozor na to, čo povie. Tak trochu v strese.

Chvíľami som ho zastihol, ako na mne visí pohľadom, ale nemal som veľa času skúmať jeho správanie, pretože sme už boli na mieste stánkov a tak sme sa zaradili do radu. 

„Hm... Rozdelíme sa?" Opýtal sa ma Harry a ja som práve počul slová, ktoré by som z jeho úst nechcel počuť nikdy v živote.

„Stretneme sa pri stoloch." Odpovedal som mu, pretože som vedel ako to myslí. Chcel súperiť. To bol celý on...Len sa na mňa usmial a už ho nebolo.

„Ahoj, Louis!" Započul som niekde zo zadu, jemný hlas. Otočil som sa a hneď som uvidel osobu, ktorá sa mi zdravila. Tvár mala vyzdobenú farebnými ornamentmi a vo 

vlasoch nejaké indiánske ozdoby a pierka.

„Wow, ty si to teda zobrala poriadne vážne!" Vyhŕkol som na ňu a smial sa, ako vyzerá.

„Nepáči sa ti to?" Hodila na mňa urazenú grimasu, zlej herečky. K nej niečo iné ako úsmev, nešlo...

„Naopak, kde si k tomu prišla?" Opýtal som sa jej, no nemal som v úmysle vyzerať tak isto.

„Myslela som aj na vás, tu máš! Kúpila som to vedľa..." Podávala mi dva balíky a potmehúdsky sa usmiala.

„Sú dve, ďakujem!" 

„Vedela som, že tu budeš s ním." Pri jej slovách som sčervenel. Určite niečo tuší.

„Nemusíš sa hanbiť Louis. Pamätáš si na ten deň v hotely?"

„Jasné, že si ho pamätám. Bol nezabudnuteľný..."

„To mi je jasné. Tak sa určite pamätáš na to, čo som ti povedala. Ten spôsob akým sa na teba v ten deň pozeral. Dnes som ťa hľadala. Bola som sa bola pozrieť ako 

súťažil. A vieš čo som si všimla?"

„Ako sa na mňa pozeral? Pozerá sa tak stále." Tak sladko...Pomyslel som si.

„O to lepšie pochopíš to, čo ti teraz poviem. Dávaj pozor. Som si istá, že si to môžem dovoliť tvrdiť. Louis, ty sa na neho pozeráš tak isto. No dokonca, ešte krajšie.

Mne môžeš dôverovať, uhádla som situáciu medzi vami?" Milo sa usmiala a čakala na odpoveď.

„Enis..." Odmlčal som sa. Je to úžasný človek, jej môžem veriť a vlastne ona bola tá, ktorej som chcel vyliať svoje utrápené srdce.

„Uhádla si LEN MOJU situáciu..." Krotko som jej odpovedal a sledoval jej reakciu pri zdôraznení slov-len moju...

„Ááá! Ja som to tušila, Louis!" Radostne na mňa vykríkla.

„Tešíš sa zbytočne, Enis." Každé ďalšie slovo som hovoril tichšie a utrápenejšie.

„Ako to ?" Zbadala ako mi klesla nálada a tak sa na mňa starostlivo pozrela a pohladila po líci.