Hot Holidays (Larry SK)

7.„Z kadiaľ poznáš, Enis?"

Zatože Vás mám rada :) a tešíte ma hviezami a komentmi tadááá ďalšia časť :) 

„Welcome in heaven?" Pri prečítaní upútavky na dverách som sa ironicky zasmial. 

„Kam to ideme? " Harry otvoril dvere a ja som už nepotreboval odpoveď. Reštaurácia na vrchole budovy. Ten výhľad bol tak nádherný, že mi po celom tele ponaskacovali zimomriavky. Celé mesto sme mali na dlani, na terase pohrávala príjemná živá hudba. Každý by si to tu okamžite zamiloval, toto by obmäkčilo aj tú najmenej romantickú dušu. Vôbec som sa necítil divne, že sa na takomto mieste  nachádzam s chlapcom. Naopak užíval som si to. Milá pani nás usadila za sôl a na počudovanie, Harry s ňou neflirtoval. Sedeli sme pri kraji a tak som si naďalej užíval výhľad a atmosféru. Na každom stole svietili malé sviečky a celú terasu zdobili milióny svetielok.

„Na toto by som si vedel zvyknúť... Páči sa ti tu, Louis? Haló, počuješ ma?" Zase ten krásny smiech, ktorý ma vytrhol zo snov.

„Prepáč, len som sa započúval do tej hudby. Je tu naozaj očarujúca atmosféra, však? " 

„To teda je..."

„Čo si sa ma pýatal, Harry?"

„Už si mi odpovedal." Dodal s maximálnym pokojom a zapozeral sa na mesto.

Trochu som si okašľal a vyrovnal som sa, keď mi docvaklo, že sa na neho lepím pohľadom. Keď k nám podyšiel čašník, nepýtal sa čo priniesť. Bolo mi to divné, pretože hneď doniesol pitie a zo slovami, že jedlo bude za chvíľu hotové, odyšiel. Zmätene som sa zahľadel na Harryho, ktorý sa len lišiacky pousmial.

„Viem. Nebudem sa pýtať. Ja som spal príliš dlho a v tebe sa z nudy zobudila túžba organizovania." Nahodil som na neho smiešnu grimasu a zasmial sa.

„Hádam sa ti to nepáči?" Dostal zo seba pomedzi smiech.

„Ale áno, naopak myslsím, že by si napríklad vedel zorganizovať hocijakú príležitosť. Oslavu narodenín, alebo svadbu a podobné veci. Chápeš? "

„Svadbu...Tú by som zorganizoval naozaj rád..." Odvrátil odo mňa pohľad a zapozeral sa na svetielkujúce mesto.

„Nenaskytne sa ti nejaká príležitosť? Rád by som sa pozrel ako by to vyzeralo." Pousmial som sa a odpil si z vína.

„Bol by som viac než rád, keby sa mi taká príležitosť naskytla a ver tomu, že by si to videl." Neisto sa na mňa pozrel, chytil pohárik a pripil si so mnou.

„Na nové priateľstvá." Usmial sa, ale nebol to ten úsmev. Niečo ho v tú chvýľu potrápilo.

„Na nové priateľstvá. Ale poprosím, nech ďaľšie nevznikajú bitkou." Zasmial som sa a štrngol si s ním.

Po dvoch pohárikoch nám bolo obydvom viac do reči. Rozprávali sme sa, smiali a spoznávali. Jedli sme naozaj chutné jedlo keď začala hrať známa pieseň. ( https://www.youtube.com/watch?v=QgaTQ5-XfMM )-(pustite si ju pripravila som vám ju zase do pravého rohu :)... ) Nebolo by na tom nič zvláštne, keby si Harry zase nezačal potichu spievať. Jeho hlas by si zamilovali všetci. Jedol som a ticho ho počúval. Nechcel som, aby si všimol, že ho počúvam a prestal.

„...How to be brave. How can I love when I'm afraid to fall..." Po chvíly stíchol a nič nehovoril. Nerušil som ho. Pôsobil smutne ale šťastene zároveň. Chcel som sa ho opýatať, prečo ten trpiteľský výraz pri tých slovách, ale z časti mi to bolo jasné.

„...I will be brave. I will not let anything take away standing in front of me..."

Opäť mnou prešiel mráz... Neviem či si vyberal ktoré časti spievať, alebo to bolo len jeho smutné podvedomie, ktoré  práve na plné obrátky pracovalo. Zapozeral sa na mňa a opäť stíchol. Pozrel som sa a odvážil sa ho niečo opýtať.