Hot Holidays (Larry SK)

8.„Prvý tréning"

"Dovidenia, Harry!" zakričal za mnou doktor, keď som zatváral dvere. Na prehliadke som sa s ním rozprával o trénovaní. Keď mi s nadšením kladne odpovedal, neuveriteľne som sa potešil. Už ma nič nedelilo od trénovania s Louisom. Párkrát som ho ešte sledoval cez okno, keď cvičil a nevedel som sa dočkať toho, ako tam budem pri ňom stáť ja. Pri tejto predstave sa mi vždy silno rozbúchalo srdce a zvieralo mi žalúdok. Polonahý a spotený Louis, sa bude dotýkať môjho tela, aby ma čo najlepšie a najpresnejšie učil box... Sedel som vo svojom aute a pri pohľade do spätného zrkadla, som zbadal moje ohnivé líca. Pousmial som sa nad tým, čo stvára moje telo pri myšlienkach na Louisa. Zvyšok cesty som dostal z auta všetko a doma som bol za pár minút. Nevedel som sa dočkať toho, ako mu oznámim, že môžme začať trénovať...

***

"To sú výborné správy, Harry!" Nadšene sa na mňa usmieval a bral si veci zo sprchy. Posledné dni som ho oblečeného videl čoraz menej.

"Kedy začneme? Máme na to každý jeden deň." Oprel som sa o zárubňu a sledoval, ako si na jeho dokonalé telo oblieka tričko.

"Nebude to ľahké, Harry, poď napíšem ti tréningový plán." Usmial sa a naznačil nech ho nasledujem do jeho izby.

"Rád by som začal už dnes," nahodil som tón malého, nedočkavého dieťaťa. Louis sa na mňa otočil a so smiechom dodal:

"Vidím, že sa nevieš dočkať... Čo teda dnes večer?" opýtal sa a pokračoval v písaní.

"To by bolo skvelé!" dodal som radšej pokojnejším tónom. Už aj tak dosť videl, že sa neviem dočkať.

"Tu to je. Ak niečomu nerozumieš, vysvetlím ti to. Dnes večer, to budú cviky z tejto tabuľky. Začneme voľne a skončíme pri týchto..." Pri podávaní papiera sme obidvaja automaticky spravili krok dopredu a tak sme sa stretli tvárou v tvár. Louis sa nervózne poškrabal na čele a nenápadne prerušil očný kontakt. Cúvol a zapozeral sa na mňa znovu. Zodvihol papier a bez slov mi ho vložil do ruky. Čoraz viac medzi nami vznikali situácie, že napätím medzi nami, by sme dobili energiu do celučičkého mesta. Niekedy som mal pocit, že sa na mňa nepozerá ako na kamaráta. Vždy som sa, ale snažil pri ňom správať čo najnormálnejšie ako to len šlo, ale moje srdce po ňom prahlo a hovorilo niečo iné. To, ako sa na seba pozeráme, sa stalo neprehliadnuteľné. Nikdy som nevedel čo si o tom myslí on a ako na to reagovať a tak som to nechal tak. Tak, ako to vždy nechal aj on...

"Kedy začneme s boxom, Louis? " zarazene som sa ho opýtal, pretože v pláne nebol.

"Najprv si ťa musím vycvičiť. Musíš nadobudnúť kondíciu. Pri mne nebudeš mať možnosť vydychčať sa! So mnou sa nezastavíš," hovoril to maximálne profesionálne a ja som sa opäť nevyhol dvojzmyslu a moje líca chytili známu farbu, tep sa zrýchlil a oči rozšírili...

"Stalo sa ti niečo, Harry?" Och, prosím ťa, nič sa ma nepýtaj, Louis. Všimol si, ako som sčervenel a lapal po dychu. Čo si mám vymyslieť? Nie je predsa hlúpy !

"Nie, som v poriadku!"

"Nevyzerá to tak. Poď sem posaď sa, donesiem ti pohár vody." Odkráčal von z miestnosti a ja som sa začal cítiť neuveriteľne trápne. Kvôli tebe, Louis, budem musieť zájsť na kurz sebaovládania! Ešte sa mi nestalo aby som bol z neho takto vedľa a bál sa, dokedy to ešte takto vydržím... O pár minút sa už vracal Louis, so zamysleným pohľadom.

"Neviem čo sa s tebou stalo, Harry," pýtal sa ma a tlačil mi do rúk pohár vody.

"Už som ti vravel, že som v poriadku. Bola to len chvíľková nevoľnosť."

"Myslím, že sme sa nepochopili. Tvoju "nevoľnosť" som nemyslel. Odkedy sme odchádzali z hotela, otočili sa karty. Som z toho zmätený."

Och, nie! Len nech nenaráža na tú Gemminu kamarátku, Enis. Mrzí ma keď vidím, ako ho obklopujú také pekné dievčatá. Radšej som to zahral na hlúpeho a spýtal sa ho :