Hot Holidays (Larry SK)

6.„Obleč si oblek"

Keď som sa ráno prebudil, inštinktívne som natiahol ruku za Harrym. Chcel som vedieť, či ešte spí, ale už tam nebol. Otvoril som oči a so zarazeným výrazom kontroloval miestnosť. Postavil som sa z postele a zašiel do kúpeľne. Nebol ani tam, rýchlo som sa opláchol a vyrazil do kuchyne.

"Dobré ráno, Louis." Sedel za stolom a spokojne popíjal kávu. S úsmevom ma povzbudil, aby som si prisadol.

"Dobré, prečo si vstal tak rýchlo, vzal si si tabletky? Nemáš bolesti, Harry?" Vysypal som na neho len polovicu otázok, ktoré som mal v pláne. On sa na mňa pozrel a doširoka sa usmial.

"Už sa mi nechcelo spať, a tak som myslel, že sa ti odvďačím. Tabletky som si vzal, čiže som celkom v pohode. Nemusíš sa pre mňa tak stresovať. Naozaj je to v poriadku. Tu máš svoju kávu, raňajky nám donesú za chvíľu."

Ako dohovoril, do tváre sa mi nahrnulo teplo, pretože som pochopil, ako som vyšiloval. Dal som mu tým jasne najavo, že sa o neho bojím, a to ma znepokojilo. Prisadol som si k nemu a zase som uviazol na jeho polonahom tele.

Nevšimol si to. Pozeral von oknom a tuho rozmýšľal.

"Nad čím rozmýšľaš, Harry?" Nechcel som mu položiť túto otázku, ale bol som zvedavý.

"Ha..." Usmial sa a otočil sa na mňa. Pozrel sa mi do očí a pokračoval.

"Naozaj to chceš vedieť, Louis?" Nadvihol obočie a šibalsky sa pozrel.

"Keby som nechcel, neopýtal by som sa." Vystrel som sa a rovno sa posadil, čakajúc na jeho klamstvo. Nečakal som totiž, že by mi povedal pravdu.

"Rád by som ti to povedal, ale potrebujem, aby si tu so mnou ešte dva dni ostal." Zasmial sa a odvrátil pohľad.

Naozaj som nečakal, že by povedal niečo takéto. Nevedel som, čo povedať a tak som sa snažil vtipkovať.

"Len dva dni? A čo ostatné dni, ktoré u vás budem bývať? Potrebujem domov, som rád, že si mi to teda nepovedal." Pousmieval som sa a drgol ho do ramena.

"Au..." potichu zajajkal a ja som sa rýchlo ospravedlňoval.

"To je v poriadku. Nedoniesol by si mi, prosím, tričko? Začína mi byť zima."

"To bude dobrý nápad." Zo stoličky som vyletel ako strela a bol rád, že na malú chvíľu odreagujem svoj mozog.

Nevedel som, kde má prádlo a keď som sa vrátil, sedel tam a nejaká mladá žena mu podávala na stôl naše raňajky a flirtovala s ním. Obšťastňoval ju úsmevmi a milo sa s ňou zhováral. Nemohol som to sledovať, a tak som tam rýchlo vbehol.

"Dobrý deň, slečna. Tu máš tričko, Harry, obleč sa! Myslím, že ďalej to už zvládneme, môžete ísť, ďakujeme." Nepostrádateľne som ju na silu vytláčal až k dverám. Zmätene na mňa hľadela a ja som sa naopak usmieval ako blázon. Zabuchol som za ňou dvere a šťastne vykračoval k už oblečenému Harrymu.

"Čo sa s tebou deje, Louis?" Harry sa na mňa pozeral a z chuti sa smial na celú miestnosť.

"Videl si sa, ako si na tú milú slečnu reagoval? Videl si jej pohľad?" Jeho smiech stále neustupoval a ja som vystrúhal divnú grimasu a založil si ruky v bok.

"Nebola mi sympatická..." odbil som ho a pozoroval, ako sa stále smeje.

"No, ak toto robíš s každým, kto ti je nesympatický, bude s tebou ešte sranda."

"Ty ešte len uvidíš, čo je sranda!" odpovedal som mu, vystrúhal komickú grimasu a hodil po ňom jedlo z najbližšieho taniera. Zarazene sa pozrel a prestal sa smiať. Ranu hneď vrátil a detsky vyplazil jazyk.