Hot Holidays (Larry SK)

22.„Zmysel..."

(Louis- na ceste od pána Nicolasa/ otec Enis)

„Bude to veľká udalosť..."

To boli Nicolasove posledné slová, ktoré mi doznievali v hlave. Bolo niečo pred polnocou a ja som sa autom vracal do nášho domu. Teda domu Stylesovcov. Predstavoval som si, ako zaľahnem pri spiaceho Harryho,  a budem si užívať ten pohľad až pokiaľ ma nezmohne únava. Cez to všetko, si stále neviem nejako zvyknúť, že je to tak trochu moje bydlisko... V hlave sa mi premietali pekné myšlienky, ohľadom našej budúcnosti. Rozmýšľal som nad tým, ako s ním chcem stráviť zvyšok môjho života...A nad tým, že si môžme časom zaobstarať niečo vlastné.

Za Enisiným otcom som chcel zájsť sám, pretože Harry musí byť stále ako tajná karta. Nikto z Jamesovych ľudí nesmie vedieť, že bude tiež v zápase. Len on nám môže pomocť vyhrať to. Poslednú dobu som sa necítil dobre, mal som pocit, že ma stále niekto sleduje. Nepríjemný pocit ma sprevádzal až pokiaľ som nezastal a nevystúpil z auta. Dostal som neuveriteľný strach. Dych sa mi zrýchlil, a ja som nevedel čo sa bude diať ďalej. Nebál som sa o seba. Bál som sa o Harryho.

***

(Harry- 5.30hod)

Zobudil som sa na odporný sen. Čelo som mal pokropené potom a žalúdok mi zvieralo.

„Louis..."  Prvé slovo, ktoré mohlo pomôcť môjmu strachu...Neodpovedal, teda v mojej izbe nie je.

Rýchlo som vyletel z postele, ignorujúc závrať, ktorú som si spôsobil.

„Louis!" Vykríkol som, keď som ho nenašiel v izbe.  Napätie sa stupňovalo keď nebol ani v kúpelke.

„Toto mi nerob, kde si ?!" Vykríkol som, aj napriek tomu, že hodinky neukazovali ani šesť hodín. Rozutekal som sa dole po schodoch v nádeji, že ja v jedálni.  Nič. Zlahla sa p ňom zem? Cítil som sa zúfalo. Vonku bola ešte stále tma a ja som mal o neho strach. Skľúčene som sa posadil do sedačky. Na nervozite mi neuberali ani obrovské hodiny, ktoré sa v tomto hroznom tichu rozozvučili po celom dome. Ako náhle odbili šiestu hodinu, ozval sa hlasný zvonček na vchodových  dverách.

„Kto to do čer..." Nestihol som ani dopovedať, keď ma napadla myšlienka, že by to mohol byť on. So štipkou nádeje som sa rozutekal ku dverám dúfajúc, že za nimi bude stáť on. Nechutne ma zamrazilo, keď som otvoril dvere a na zemi som zbadal krv.

„Čo to!?" Vyhŕkol som zo seba. Prvé čo mi napadlo, bolo niečo, čo by som nechcel zažiť nikdy v živote.

A to bola strata Louisa, nemôžem ho stratiť! Nasledoval som  kvapky krvy, ktorá pokračovala za brány domu. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude.

„Louis!!!" Vykríkol som ako zmyslov zbavený, keď som ho uvidel nehybne ležať pred bránou.

Ležal tam schúlený do klbka a niečo si šomral. Bol skoro celý od krvy.

„Kto ti to urobil? Louis odpovedaj mi!"

Nič. Nepovedal mi absolútne nič a ma čoraz viac zaplavoval pocit beznádeje. Rýchlo som sa vschopil a rozutekal sa dnu po kľúče od auta.  

„Odveziem ťa do nemocnice láska." Šepol som mu do ucha, cez stekajúce slzy. On ma absolútne nevnímal, len bezducho prevracal očami. Niesol som ho v náruči a snažil sa čo najrýchljšie dobehnúť ku autu. Posadil som ho na zadné sedačky  tak, aby si mohol ľahnúť. Moje telo bolo napumpované adrenalínom a moja myseľ bola plná otázok.

„Ten sviniar..." Vypadlo zo mňa keď som si spojil dve a dve. Určite si ho niekde odchytili...Nechcem si  ani predstaviť, čo mu urobili. Bol som zronený. Kam odyšiel? Prečo mi o tom nepovedal? Dupol som na plyn, využil som, že polovica mesta ešte spí. V nemocnici sme boli behom pár minút a výsledky o ktorých som sa rozprával s doktorom ma dostali. Vraj či má Louis nejakých nepriateľov. Chcel to riešiť cez políciu, ale hrúbka mojej peňaženky ho utíšila. Cena ticha musela byť veľmi vysoká, hlavne vzhľadom na to, že ho niečím nadrogovali. Toto zistenie ma položilo. Kam až je ochotný zájsť ten bastard?  Ide mu snáď o to, aby bol Louis na zápas neschopnýsebeobrany? Až mu ide o podvádzanie, ešte si užije! Nevedl som, či mám myšlienku o pomste ignorovať, alebo ju jednducho svojmu mozgu schváliť. Nevedel som sa dočkať, kedy ma k nemu pustia. Čas sa vliekol a bolo otravných sedem hodín.

„Mama vstane každú chvíľu..." Zašomral som si a z oka mi vypadla prvá slza. Mal by som jej to oznámiť. Toto už neuhráme žiadnym hotelom.

„Tá suka..." Slovo, ktoré by sa nemalo brať na ľahkú váhu... No bolo vyslovené spravodlivo. Patrilo Jesice. To ňou sa to všetko začalo, a mne pomali začaloo všetko docvakýnať a dávať zmysel!

Pri poslednom diele ste sa na mňa vykašľali...A nezanechali čo by ste privítali viac a tak som sa rozhodla o výrazne posunutie deja. :) Typujem to ešte na nejaké dve časti a potom sa asi vrhnem na zakončenie. No ešte uvidím, aké okolnosti budú nasledovať, každopádne dúfam, že som u Vás vzbudila zvedavosť  :)  

(To, na čo prišiel Harry, nie je pointa  poviedky, ale to vy viete- to len tak na okraj :) )

 PS: Gramatické chyby opravím inokedy teraz som hneď po dopísaní tu aj publikovala- takže pardón. :D