Hot Holidays (Larry SK)

5.„Budem ťa trénovať"

Pomaly som otvoril oči. Slnko nepríjemne svietilo cez veľké okná, rovno na posteľ. Prižmúril som oči a zbadal Harryho, ako je na mne stále natesno nalepený. Pri pohľade na neho, som sčervenel. Uvedomil som si, že takto musel spať celú noc, pretože moje telo bolo celé stuhnuté. Zapozeral som sa na jeho spokojný výraz. Na tvári mal úsmev a z jeho krásnych kučier sa odrážalo slnko. V tú chvíľu ma napadlo, aké by to bolo, keby každé ráno zbadám ako prvé jeho. Tieto myšlienky, však stále niečo brzdilo. Snažil som sa dostať z jeho objatia tak, aby som ho neprebudil. Bol som totálne dolámaný. Keď som vyšiel z izby, Harry stále vkľude spal. V kuchyni mi začalo škvŕkať v bruchu a tak som pozrel do chladničky. Bola prázdna. Myslel som, že keď sa Harry zobudí, naraňajkujeme sa spolu. Zavolal som na recepciu a objednal nám jedlo. 

„Poprosím Vás zeleninový šalát..."

 Ďalej som diktoval, Harryho som typoval na niečo sladké a tak som mu objednal lievance s ovocnou oblohou. 

„Samozrejme,rád pripravím niečo zdravé!.." Bol to veľmi milý šéfkuchár. V lekárničke som našiel silné tabletky od bolesti. Boli aj v tekutej forme a presne tú som zvolil. Tieto mu určite zaberú rýchlejšie. To teraz potrebuje. Na posteli som ho našiel tak, ako som ho tam aj nechal. Stále bol dosť mimo, no bol triezvy a to bolo v túto chvíľu hlavné. Vypil celú dávku. Zmätene sa na mňa pozeral so šibalským úsmevom. 

„Pamätáš si všetko Harry? "  Napadlo mi to, ako dosť vhodná otázka. 

„Mávam výpadky... Ale myslím, že na toto... Na to by nezabudol nikto." Potom sa na mňa usmial a do očí sa mi pozrel tak hlboko, akoby nemyslel tú bitku ale to, ako som ho rozmaznával. Snažil sa postaviť no zamračil sa a hlasno zastonal. 

„Počkaj Harry! Ja ti pomôžem." Pribehol som k nemu a opäť ho zobral na ruky. 

„Si ako môj hrdina. Alebo princ..." Dodal zahanbene. Pomedzi slová stonal a usmieval sa. 

„Áno, teraz to tak vyzerá.Prenášam si ťa cez prah ako nevestu." Zasmial som sa a on sa mi pri tejto vete vpil pohľadom do očí. Posadil som ho na stoličku. Vôbec mu neprekážalo, že ho nosím po apartmáne ako princeznú. Keď zazvonil zvonček, šiel som to vybaviť. Pri príchode do kuchyni som tlačil pred sebou vozíček plný jedla. 

„Mal by si sa obliesť Harry." 

„Nie." Šibalsky mi oponoval.

„Ja som sa ale nepýtal!" Zasmiali sme sa. 

„Kedy si to všetko vybavil Louis?" Neodpovedal som mu. Mal som robotu s  pozorovaním jeho pier. Trhol som hlavou a spamätal sa. 

„Nie je ti zima ? Donesiem ti niečo na seba." Zahováral som. Oponoval mi, zase...Myslím, že mu vyhovovalo, byť pri mne polonahý. Bol taký dobitý, že som sa k nebu stále správal ako k porcelánovej bábike a obsluhoval ho. Harry si to viditeľne užíval. Pri pohľade na môj výber jedla sa usmial. 

„Sem stým, mňam! My by sme si rozumeli Louis.! " Usmieval sa na mňa a ja som vedel, že tabletky zabrali. 

„Harry, a nerozumieme si?." Dodal som mu s uštipačným výrazom. Táto veta ho potešila a daroval mi krásny úsmev. Pri stole sme sedeli asi hodinu a Harry sa začal sťažovať na bolesti. 

„Asi ti prestali účinkovať lieky." Boli dosť silné a to mi len potvrdilo fakt, že bude potrebovať doktora. 

„Nerád ti to hovorím, no máme len dva dni na to, aby si sa pozbieral aspoň na toľko, aby si to doma uhral na vlastných. Hlavne pred Annou. Gemma to vybavila."

S ďalšou silnou dávkou, som ho nasledoval do izby.Skúsil to sám. Pomaly a neisto sa pridržiaval všetkého čo videl, až skoro spadol. Stihol som ho chytiť a do spálne som ho zas odviedol na rukách. Venoval mi vďačný pohľad.