Hot Holidays (Larry SK)

2.„Hlavne chladne"

"Och, môj Bože!" bol som schopný vydať zo seba len toto. Tak stredne veľký dom? Zmestili by sa sem tri päťčlenné rodiny. Dom bol elegantný a drahý. Bol postavený v Georgiánskom štýle z bielych tehál. Pri vchode do dvora ma privítali štyri mačky. Dotieravo sa mi obtierali okolo nôh. Myslel som, že ich privalím kufrom. Nevedel som, ako sa ich zbaviť a snažil som sa jednu jemne odkopnúť, keď na mňa zavolal hlas: "Stačí šuchnúť nohou o zem! Vyplaší ich to a utečú. Sú naučené na maznanie, prepáč."

Hneď som radu zužitkoval a mačky utiekli. Odľahlo mi, pretože ich nemusím.

"Nejaký krotiteľ mačiek," potichu som si zašomral a prášil si chlpy z nohavíc. Keď sa začal z chuti smiať, pochopil som, že tú blbú poznámku počul. Nadvihol som hlavu a úsmev mi stŕpol od prekvapenia. Bol to on. Určite to bol on. Vysoký chlapec, ktorý vyzeral ako mladík z antického obdobia a jeho kučery mu padali do očí. Črty tváre mal pravidelné a desivo dokonalé. Jeho úsmev, z ktorého som tak stuhol... Ja neviem, čo sa so mnou stalo. Tie oči, v ktorých pohrávali iskierky šibalstva na mňa uprene hľadeli. Jamky v jeho lícach mi pridali na teplote tela. Bol som o pár centimetrov nižšie. To ma trochu nahnevalo. Aspoň som vypracovaný a mám trojdňové fúzy, ktoré jasne hovoria, že som od neho starší. Pozastavil som sa nad tým, ako som sám sebe chcel dokázať, že z neho nemusím mať strach. Čo som si tými myšlienkami vlastne chcel dokázať... Rýchlo som sa spamätal a nahodil svoj cvičený drsný výraz. Vystrel som sa, aby som pôsobil trochu vyššie. Stál odo mňa o necelé tri kroky a upieral na mňa pobavený pohľad.

"Takže, ty budeš Annin syn, ten..." nestihol som dopovedať a už ma aj doplnil.

"Harry," pousmial sa a pokračoval. "A ty si Louis. Chýba ti rok pre dokončenie štúdia. Tvoju tetu Caru poznám už dlho, zábavná žena," vyhŕklo z neho a len sa usmial. Nevedel som, ako na neho reagovať. Nedával mi totiž veľa priestoru ukázať mu, že som chcel byť viac nedostupný. Svojím charakterom ma prebil a bol oveľa výrečnejší, než ja. Sršalo z neho niečo... iné? Keď som nad ním prestal premýšľať, zbadal som, ako si ma z diaľky nenápadne obzerá. Trochu mi to vadilo a začervenal som sa.

"Poď tadiaľto na večeru, Louis. Určite si už hladný," poznamenal a už ho nebolo. Na jeho dlhé nohy som svojou pohupovacou športovou chôdzou akosi nestačil. Moja nervozita stále neustupovala. Harry mi to komplikoval. Čakal som niečo... trápnejšie? Tváril sa, akoby ma poznal a mňa to rozrušovalo, pretože ja o ňom nič neviem. Mal som si asi vypočuť Caru. Teraz by som sa nachádzal v oveľa ľahšej situácii. Bol som z neho nervózny a on to určite videl. Možno mu to aj vyhovovalo.

***

"Dobrý večer!" pozdravil som ľudí za stolom. Snažil som sa pôsobiť nenútene. Poobzeral som sa. Bol to naozaj priestranný dom. V jedálni sedel aj jeden mladík, ktorý sa mi nepáčil. Nepoznal som ho a ani nechcel. Po chvíľke do jedálne zo schodov priskákalo mladé dievča.

"Ahoj, Gemma!" pozdravili ju a ja som teda tipoval správne. Bola menšia kópia Harryho. Rovnako krásna, ale nie až tak. Jej niečo chýbalo a ja práve obdivujem krásu Harryho? Mal by som si nájsť dievča. Zapozeral som sa na ňu znova. Pobozkala toho chuligána na pery dosť láskavo na to, aby som pochopil, že je obsadená. Aj tak by som si s ňou nezačal. Po večery Anna prikázala Harrymu, aby mi ukázal kúsok domu a moju izbu. Videl som na jeho očiach, že ho to potešilo. On to ale z nejakého dôvodu zahral na nudnú záležitosť, ktorá sa mu nechce. Postavil sa od stola a mávol na mňa. Vyšli sme až na druhé poschodie a celý čas sme mlčali. Jeho nohy ho niesli oveľa rýchlejšie, ako mňa moje, a tak som pridal do kroku. Nezbadal som a on prudko zastavil. Napálil som rovno do jeho chrbta. V tú chvíľu som si to chcel hodiť cez to otvorené okno.

"Prepáč, ja, len... nestihol som..." strápnene som zo seba koktal. Farba mojej tváre bola neidentifikovateľná.

"To je úplne v poriadku. Aspoň viem, že na večer ťa tvoje športové reflexy opúšťajú!" potichu sa smial na svojej hláške. Prestal, keď uvidel, že sa cítim trápne.