Hot Holidays (Larry SK)

28.„Deň zápasu"

2308 slov, takže drahúšikovia čakám emócie, komentáre prípadné vote!

Pretože poviedka sa už pomaly schyľuje ku koncu a chcem z mojej práce ovocíčko. :D Ale fakt!!!! Lebo nebude žiadna nová časť a ani THH2 :P :D A myslím to smrteľne vážne. Príjemné čítanie ♥

Vytrhol som sa zo spánku celý spotený. Moje srdce bilo naozaj veľmi silno, pretože ten sen, čo sa mi sníval bol tak reálny. Pretrel som si spotené čelo a okamžite skontroloval, či je vedľa mňa. Spokojne som si vydýchol keď som ho uvidel, ako bezstarostne ešte stále spí. Postavil som sa z postele. Ten divný pocit ktorý som mal som chcel rozchodiť. Nič mi ale napomáhalo. Pochodoval som po miestnosti až som zastavil tesne pred zrkadlom. Myslel som si, že som sa vcelku vyspal, ale červené oči o tom nesvedčili. A potom som si všimol ten otrasný výraz na mojej tvári. Bezmocnosť, utrápenosť, úzkosť, strach...Vedel by som sa v tú chvíľu pomenovať hocijako. Takto ma nemôže Harry uvidieť. Keď vstane, musí vo mne cítiť oporu. Nesmiem dávať najavo, že sa neskutočne bojím. Pripravil som ho dostatočne? Bol som vlastne tak dobrý, aby som ho to naučil správne? Nemôžem sa teraz trestať takýmito otázkami. Musím dať dokopy všetky sily ktoré mám...Ani sa tak nebojím o fyzickú silu, ako o tú psychickú. Strach, že stratím osobu ktorú milujem, ktorá ku mne patrí, osobu ktorú som konečne po tak dlhej dobe našiel. Osoba s ktorou som pripravený čeliť akejkoľvek prekážke, a keď tá prekážka príde uvedomovať si, čo všetko ste ochotný pre tú osobu urobiť. Odrazu to nie je len o sympatiách, o úsmeve alebo o povrchnom chcení dokonalého tela. Už je to oveľa vážnejšie a omnoho hlbšie. Uvedomujete si ako milujete všetky jeho vlastnosti, dobré či zlé. Jeho zmysel pre humor, jeho láskavé srdce a jeho schopnosť napraviť všetko zlé, čo vás trápi. Vycíti ako sa má správať v ktorej situácii, a tak vám je schopný zdvihnúť náladu, napraviť trápenie, či pomôcť s vlastným trápením. Odrazu si cítite srdce v hrudníku, ale nie jeho tlkot  z pobláznenia, ale miesto kde vás nepríjemne bodá a pichá. Miesto, ktoré sa aj bez rozumu bojí, akoby tušilo, čo sa deje...Ako by vedelo, že ak o niečo príde, ak príde o neho, zostane tam len veľká diera. Vraj sa časom zacelí, ale táto by sa nezacelila nikdy. Po skutočnej láske, zostanú rany a spomienky už navždy. Rany od lásky , Harryho Stylesa , zostanú v srdci navždy. Ako to urobil, že si ma tak získal, to by bola veľmi zbytočná otázka, pretože ja to viem až veľmi dobre. Každú jednu sekundu s ním mám zaznamenanú, akoby sa to stalo len teraz. Ešte som ho ani nepoznal a už všetky moje myšlienky patrili jemu. Spomínam si na to, ako som si ho predstavoval, keď nás prišla Anna čakať na letisko. Bude sa podobať na matku, bude aspoň z časti tak šarmantný a charizmatický? Možno bude mať jej úsmev. A čo jeho auto? Usmial som sa keď som si spomenul ako som ho zbadal, a ako mi bolo ponúknuté šoférovať ho. Odmietol som keď som zistil, že je práve jeho. Bál som sa, pretože v tú chvíľu sa moja predstava o ňom nejako doladila. Nepredstavil som si ho ako bohatého a namysleného pracka, čo by väčšina ľudí urobila. Ja som si ho v tú chvíľu predstavil úplne inak. Predstavil som si ho niečo tak vysokého ako v skutočnosti je, celého v čiernom, neodolateľného a sexy. Možno trošku nezbedného a nebezpečného, ale to až vtedy, keď som ucítil jeho zostatky vône vo vnútri auta. Kožené sedačky, na ktorých bol vzadu položený nejaký zápisník. Neopovážil som sa ho otvoriť, aj keď som tušil, že by som sa možno v tú chvíľu dozvedel kto v skutočnosti Harry Styles je. Pozorne som sledoval kadiaľ sa dostaneme ku ním domov, až by som náhodou chcel bez vysvetlenia zdupkať, čo sa nestalo, pretože keď som ho uvidel, stal som sa na ňom závislý...

Pamätám si nemiestnu poznámku, ktorú som zo seba vypustil, keď sa okolo mňa začali motať jeho kocúri a mačky. Pamätám si ako sa mi zastavil dych, keď som ho uvidel. Jeho pravidelné črty tváre ma desili. A z jeho úsmevu som vtedy poriadne stuhol. Zostal som tam stáť ako socha, ktorá sa pokúšala prečítať z jeho vzhľadu každú informáciu. V očiach mu hrali iskierky šibalstva. Prisahal by som, že sa na mne v tú chvíľu imaginárne smial. Možno vycítil, že mám z neho trochu strach, ktorý som si okamžite vyhovoril. A vtedy sa to stalo. Nasadil som masku odmeraného chlapca, pretože som sa od prvej chvíle namotal na jeho osobnosť...A stupňovalo sa to každou sekundou. Akoby všetko čo sa nám prihodilo malo svoj význam a nadväznosť. Milo som sa usmial nad našim prvým telesným dotykom. Nabúral som do neho, keď mi ukazoval kde budem mať izbu. Jeho poznámka ma vtedy potešila, aj keď som sa cítil trápne. Tešila ma, pretože sa s ňou prezradil. Vedel o mne, že som športovec. Určite to vedel z internetu, pretože som mal menší fanclub, ktorý som si síce nikdy neželal, ale v tú chvíľu som za neho ďakoval. Aspoň vedel, že sa práve nebaví s nulou pretože on mi prišiel ako prvotriedna elita školy. Už vtedy som sa mu chcel nejakým spôsobom zapáčiť, no vtedy ešte nie takým spôsobom akým sa mu chcem páčiť už celý život. Jediné čo ľutujem je to, že som pri ňom nebol zhovorčivejší, no chladnú tvár som vtedy považoval za prijateľnejšiu, z viacerých dôvodov. Nikdy nezabudnem na to, ako som ho prvý krát uvidel spať, vtedy som bezmyšlienkovite hneď po prvej noci v ich dome, otvoril dvere na Harryho izbe. Ani dnes neviem, prečo som to urobil, ale zamiloval som si jeho výraz, netušiac, že sa vedľa neho budem raz prebúdzať, tak isto ako dnes. A v ten deň som ho uvidel v okne, ako ma pozoruje úplne nahý. Všetko sa dialo tak rýchlo a zároveň tak pomaly. Usmial som sa nad tou spomienkou. Vlastne každý deň na ktorý by som si spomenul, by mi vyčaroval úsmev na tvári. Všetko čo som s ním prežil bolo také krásne. Od prvých spoločných strávených dní a nocí v hotely, kde som sa o neho staral, až po všetky ostatné spomienky ako prvý tréning, alebo festival. Tam sa udialo veľa krásnych vecí...A aby som nezabudol na trápnu spomienku, pri ktorej sme už obaja tušili, že to príde. Bál som sa, pretože mi prišiel omnoho skúsenejší, no napokon som sa odhodlal a dodnes neľutujem ani jeden dotyk, či bozk ktorý som mu vtedy dal. A tie jeho prvé nežné dotyky, pri ktorých sme urobili obaja to, po čom sme túžili. A následná pravda, že to bolo z oboch strán po prvý krát túto spomienku upevnila a oveľa viac skrásnela. Všetko bolo spontánne a z lásky a nikdy si nebudem myslieť, že sa niečo stalo rýchlo. O pár dní to budú presne dva mesiace čo sa poznáme. Sú to len letné prázdniny, ale ja sa nebudem štítiť otrepanej poznámke, že mám pocit akoby som ho poznal celý život.