Hot Holidays (Larry SK)

34.„On ukradol srdce mne, a ja jemu"

Do nemocnice som sa dostavil o niečo neskôr ako som predpokladal. Musel som navštíviť jeden obchod a vybaviť tak pre mňa nevyhnutnú a dôležitú vec...

Sedel som na chodbe čakajúc na doktora. Neotravoval by som sa ohlásením návštevy, to nie. Ale to by najprv Harry musel byť na izbe. Bál som sa. Predtým bol na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde ho preniesli. Dúfam, že sa už nič nezhoršilo.

„Louis Tomlinson?" Prišla sestrička.

„Áno." Vystrelil som zo stoličky čakajúc nejaké rozumné a hlavne rýchle vysvetlenie.

„Čakali sme vás." Usmiala sa. Chce mi oznámiť teda niečo hrozné, alebo je naopak všetko v poriadku?

„Kde je, Harry?"

„Izba 187" Prstom ukázala smer a pozdravila ma, keď uvidela, že som sa rozbehol. Rýchlo som si privolal výťah. Utekal som a nejaký personál za mnou kričal, nech nebežím, spomalím a ostatné bezpečnostné keci. Za ním by som si však zlámal aj nohy. Izba 180, nie som ďaleko. Pridal som a keď som sa zastavil pred izbou Harryho, spomalil som. Zhlboka som sa nadýchol toho nepríjemného nemocničného vzduchu, ktorého som mal vďaka behu práve nedostatok. Mojim telom prešlo toľko zvláštnych pocitov, keď som sa zadíval na to skrehnuté bledé telo. Oči mal vcelku prepadnuté a podliate fialovými žilkami. Zamrazilo ma. Uponáhľaným krokom som si sadol vedľa neho na posteľ. Čo tam po nejakej sedačke, hneď vedľa postele. Chcel som byť pri ňom a konečne cítiť jeho vôňu a pohladiť osobu, ktorú  tak milujem.

„Harry." Šepol som. Hneď pri prvom slove, o ktoré som sa pri ňom pokúsil mi preskočili hlasivky. Bojoval som však z prichádzajúcimi emóciami a pokračoval. Vybral som malú krabičku, ktorú som cestou sem kúpil. Bol v nej snubný prsteň. Viem, požiadal ma o ruku a sme zasnúbený, ale pocit, že môžem urobiť to isté ja pre neho, bol silný. Hlavne v chvíľach, ktoré boli ťažšie. Stačilo sa naň pozrieť a v stotinách som si uvedomil, prečo mám chuť žiť. Vybral som ho z krabičky a chytil jeho ruku. Pobozkal som ju. Postavil som sa z postele.

„Harry. Dúfam, že ma počuješ. Všetci tvrdia, že v kóme je to možné...Si teraz moja spiaca princezná." Usmial som sa, pretože som cítil hrejivý pocit, že ma naozaj počuje. Dokonca stroje, na ktoré bol napojený to dokazovali. Jeho srdce sa rozbúchalo.

„Tvoje srdce bije pre mňa? Dúfam je to účinok mojej prítomnosti." Zasmial som sa a pobozkal ho na pery. Slza kvapla rovno na jeho líce.

„Pred pár týždňami, som ti povedal áno. Nič iné nepripadalo ani len do úvahy. Nadovšetko ťa milujem a chcem s tebou stráviť zvyšok svojho života. Najradšej by som si ťa teraz odniesol domov. Do nášho spoločného domu. A strávil s tebou celý môj život. Ja som áno povedal. Povedz mi ho prosím tiež. Zobuď sa, princezná..." Nasadil som mu prsteň na pochudnuté ruky. A snažil sa nepustiť von všetky slzy, s nárekmi, ktoré som v sebe tak starostlivo dusil. Sadol som si veľa neho a pobozkal ho, znova... Túžba šuchnúť sa ku nemu na tú posteľ zosilnela. Koniec koncov je obrovská a ja nezablokujem žiadne hadičky. Stalo sa. Ľahol som si ku nemu a hlavu položil tesne vedľa tej jeho. Pobozkal som ho na krk a zhlboka dýchal, aby som sa upokojil. Chytil som ho za ruku a pohral sa s prstienkom, keď sa jeho prsty začali hýbať. Zamrazilo ma.

„Harry? Harry!" Celkom som šepkal, ale nadšenie v hlase bolo počuteľné a on znova pohol rukou. Pozeral som sa na neho a skenoval každý kúsok tela, či sa znova nepohne.

„Vstávaj láska. Si silák!" Povzbudzoval som ho a smial sa, ako blázon. Prístroje v izbe išli zošalieť a na chodbe som započul výkriky nejakých doktorov.

„Harry. Zobuď sa princezná."Znova som ho pobozkal a chytil som jeho ruku s prsteňom, keď do izby vošli dvaja doktori a sestričky. Tvárili sa akoby videli Ježiša Krista. Ich oči žiarlili a pozorovali monitor a mrmlali si veci, ktorým som nerozumel. Ale zneli nadšene, preto som súdil, že sa budí. Dúfam. Jeden ku nemu podišiel a niečo mu pichol. Zakňučal som, naozaj verím, že to nie je jedna z tých injekcií, ktoré pchali do mňa. Chceme predsa aby sa prebral, nie zaspal!