„Ak tam nepôjdeš ty, pôjdem tam ja." Hrdinsky sa predo mňa postavil a ja som vedel, že to myslí vážne. Jednou stranou som sa potešil, pretože som už vedel, že odvaha mu nechýba.---
„Harry, rozbijú ti držku. Si si istý, že to chceš? Lekárničku nemám." So smiechom som sa na neho ironicky hľadel, aj keď som sa o neho už nebál. Bol na to pripravený, veď sú to len začiatočníci. Pomyslel som si a sledoval ako v ňom niečo vrie.
„Ty ! Ty si myslíš, že oni by ma dostali ? Učiteľ, podkopávate to, čo ste ma naučili !" Nedalo mi a začal som sa smiať. Bol ako malé decko.
„Vidím, že ti to nevyhovorím. Idem pohľadať nejaký obväz. Dúfam, že si si nemyslel,že tu ostanem a budem sa pozerať ako ťa tu zmastia. Si síce vysoký, ale tý chlapci sú tak o 10kg ťažší. Im triedenie do váh nič nehovorí. Nevidíš tých medveďov? Zvalí sa na teba tak sa rozbiješ Harry." Keď som uvidel súťažiacich, dosť som zneistel.
„Okay" Ľahostajne mykol plecom. Vedel som, že až tak mu to jedno nie je.
„Louis, na vyhlasovanie víťaza sa dúfam prídeš pozrieť." Dodal trochu vystrašene.
„Jasné, prídem tomu chlapíkovi zablahoželať a teba si odvlečiem do auta." Stále som ho trochu provokoval. Vedel som, že ho tak nabudím a bude chcieť vyhrať ešte viac. Kvôly mne...
„Idem! Idem ti dokázať, že tie hodiny neboli strávené nadarmo!" Hrdo sa na mňa pozrel a odkráčal.
Musím si priznať, že som sa o neho bál. Záležalo mi na ňom a vedel som ,že rany dáva síce silné, ale stále sa nevie dosť kryť súperovím úderom. Keď ho nasadili na prvý boj, bol som ako na tŕňoch. Pozeral som sa ne neho a usmieval sa. Viedol si dobre. Nemal na sebe tričko a jeho krásne kučery mu padali do očí. Bolo vidieť ako si užíva, že mu to ide.Ten pohľad som si na malú chvýľu užíval aj ja. Nervozita zo mňa opadla a tak som sa z čistej srandy pobral zohnať ten obväz. Netrvalo mi to dlho, pretože lekárničky boli na každom kroku. No keď som sa vrátil, zostávali už len posledné dva zápasy.
„Neverím vlasným očiam ! To pobláznené chlapča sa pobije o výťazstvo ?!" Bez rozmýšľania som vykríkol a pocítil na sebe pohľady pár zvedavích ľudí. Očividne som ich svojim výkrikom na tabuľku s menami zaujal. Očami som ho pozorne hľadal po celom javisku. Sedel na lavičke a vyzeral celkom v pohode. Držal sa síce za ľavé rameno, ale nemohol som k nemu pribehnúť a hysterčiť. Preskakoval som z miesta na miesto a dosť znervóznel. Radšej som sa posadil a dúfal, že tý chlapi ako hora mi ho nezabijú. Áno, nesmú mu ublížiť. Rád by som sa s ním teraz zatvoril znovu na pár dní do hotela, ale už ho nesmú dobiť. Odzvonilo na víťazný zápas a v hre bol bezpochýb on a nejaký pochybný nazlostený mladík. Mal trochu mohutnejšiu postavu ako Harry. Stále som dúfal, že využije poznatky z každého druhu sebeobrany a útočenia, ktoré som ho učil. Dal mu pár priamich úderov a keď ten chlapík strácal stabilitu, uštedril mu poriadny úder z otočky. Neviem ako sa tomu parchantovy podarilo pozviechať. Harry sa postavil a čakal na koniec. Nezbadal ako sa k nemu tá dobitá troska približuje. Uštedril Harrymu poriadny úder od zadu, priamo do chrbta. Spadol na zem. Moje srdce bilo ako o preteky a zalial ma studený pot. Harry ležal na zemi a ten idiot mu uštedril ešte jednu slabú ranu. Harry sa vschopil a keď sa postavil, stretli sa nám pohľady. Jeho oči sa razom rozžiarili a uštedril mi krásny úsmev, ktorý bol trochu krvavý.Bolo jasné, že sa v tú chvýľu zázračne dobil energiou. Vsal akoby sa nič nedialo a uštedril mu tak silný kop do rebier, že ten úbožiak zostal ležať a už nevstal.Po odpočítaní bol Harry jasný víťaz! Užíval si svoju chvýľku slávy, ale ja som videl ,že sa nemôže dočkať toho, ako pribehne za mnou a bude čakať uznanie. Príjemne ma hrialo pri srdci keď som videl čo dokázal. Pomaly ku mne prišiel. Až teraz som dokonale videl všetky jeho drobné rany.
YOU ARE READING
Hot Holidays (Larry SK)
Action„Budeš ma trénovať?" Spýtal sa Harry. "Daj si to, začíname." Louis bez odpovede hodil na zem pár boxerských rukavíc. "Ako prikážeš. Od teraz, ťa na hodinách tréningu, budem na slovo poslúchať. Uži si to." Harry sa diabolsky usmial, vyzliekol si pre...