Hot Holidays (Larry SK)

35.„Návrat"

***Louis***

Nikdy nebudem môcť nájsť tie správne slová, aby som opísal to, aký úžasný je život s ním...

Je to už pár víkendov, čo sme na cestách. Pár dní sme boli za nezvestných, ale Cara a Harryho matka si zaslúžia vedieť, že sme v poriadku. Teraz sme ďaleko od všetkého a od všetkých. Konečne si užívame život bez nástrah, pretože pár ľudí skončilo vo väzení...

Bolo by úžasné tvrdiť, že na to zabudneme a budeme si žiť svoj pokojný život. Ale tak isto by bolo zbabelé zahodiť časy, kedy sme obaja zistili pár dôležitých vecí...Zistili sme, že by sme položili život jeden pre druhého, že sa podržíme keď ani jeden z nás nedokáže byť silný, že sa milujeme aj keď poznáme svoje chyby, zistili sme, že obaja potrebujeme jeden druhého pre život... 

Každý deň sme sa snažili prežiť naplno. S Harrym to išlo samozrejme samo, spontánne. Od prvého rozhovoru s ním som tušil, že každý deň s ním môže byť iný, prežitý naplno. Občas sme poslali domov pohľadnicu, aby vedeli, kde sa práve nachádzame, že žijeme a všetko je tak ako sme obaja vždy chceli...

Pomerne slušnú sumu nám poslali za odvysielanie zápasu, takže cestovať bolo jednoduché. Obom nám dokonca prišlo pár zmlúv, ktoré sme zatiaľ uložili niekam hlboko do cestovných tašiek. Teraz sme mali úplne iné plány...Prešiel mesiac, dva. Leto sa skončilo a s ním aj všetky horúce dni. Bolo ťažké zmieriť sa s tým, že so zimou na Harryho telo pribudne viac oblečenia. Posledné dni sme strávili v New Yorku a na vianoce sme sa presunuli na netradičnejšie miesto. Hawai. Do Harryho šatníku pribudlo veľmi veľa košieľ. Od šialených vzorov kvetín, po ružových plameniakov a neškodné množstvo károvaných či bodkovaných vzorov. Miloval som jeho zmysel pre módu, ale neznášal som to množstvo gombíkov...

Po vianočných sviatkoch plných netradičných nápadov môjho kučeravého snúbenca sme sa zhodli, že na nový rok uvítame na krátky čas znova domov, do Anglicka. Cieľ bol jasný. Oznámiť rodine, že k zásnubným prsteňom pribudnú už aj svadobné... 

Pamätám si, že mi raz povedal o jeho skvelých organizačných schopnostiach. Svadbu som prenechal jemu. Vyžíval sa v tom a bolo roztomilé, sledovať jeho záujem o môj názor. A to na každú vec. Jedného večera som mu však nebadane naznačil, že ma v istých veciach môže prekvapiť, pretože pár prekvapení chystám aj ja...

***Louis***

Stáli sme na letisku a Harry ma uprene, neprestajne už pár minút sledoval.

„Prečo sa usmievaš?" Zahľadel sa mi do očí a snažil sa nájsť bod, kam upieram zrak.

„Koľký spoločný let je toto?" Harry pochopil. Usmial sa.

„Nerátam to." Bolo ich veľa.

„Dvadsiaty." Zamračil sa . Netušil, že to rátam a tak sa cítil trochu smutne. Hneď sa však šibalsky pousmial. A ja som čakal čo povie. Tento výraz som poznal.

„Dvadsiaty, hovoríš? Okrúhle číslo sa musí vždy poriadne osláviť" Žmurkol na mňa. Prečo aj po toľkých všetkých strávených chvíľach s ním, som opäť červený? Myslím, že tieto reči ma uvedú do rozpačitosti  aj po niekoľkých rokoch.

„Chcem bonus za to, že som ti to pripomenul."

„Bonus ťa počká, drahý. Zabudol si na náš dom?"

„Sami na poschodí..." Zašepkal som.

„Nemyslel som rodinný dom. Zabudol si?"

„Akoby som mohol..." Ten dom, ktorý kúpil bez môjho vedomia len pre nás a začal ho potajomky zariaďovať.