Hot Holidays (Larry SK)

15.„Vedeli sme, že si nás nájdu"

„Zapneš mi košeľu?" Prestal som sa obliekať a pozrel som sa na Louisa.

„Chceš pomoc?" Šibalsky sa na mňa usmial a podišiel ku mne.

„Áno..." Ticho som šepol a vzdychol, keď mi jeho ľadové ruky prešli po celej hrudi.

„Nepôjde to...Chýbajú ti tam gombíky."

„Ja viem. Chcel som aby si videl, že si mi zničil košeľu." Louis sčervenel a sklopil zrak na moje polonahé telo.

„Chcel som ju dať dole, prepáč. Bez nej si aj tak krajší." Usmial sa na mňa a ja som mu to opätoval.

„Takže, mám ísť medzi ľudí hore bez?"

„To určite nie!" Vyhŕklo z neho a ja som sa začal hlasno smiať.

„Tak?"

„Tu máš moju mikinu."

„Louis, je asi o dve čísla menšia..." Priblížil som sa mu k uchu a zašepkal, že to bude musieť zvládnúť...

***

Keď sme sa vrátili, festival bol v plnom prúde a ľudia sa zabávali ako by to bol ich posledný deň.

Louis podišiel ku mne a preplietal si svoje prsty medzi moje. To ako ma to potešilo sa nedá opísať.

Ľudia to vedeli len o mne, nevedeli to všetci, ale o ňom to nevedel nik. O to silnejšia bola moja radosť, pretože som 

vedel, že to tak cíti a svet je mu ukradnutý...

***

(Pohľad v tejto časti nebude ani Louisov a ani Harryho...Čítajte a pochopíte.)

„Ale otec, som už dospelá! Nemôžeš mi diktovať čo mám robiť! A navyše stará sa o mňa mama!"

„Vidno, že si pod rukou dvoch žien!"

„Tak toto si si mohol odpustiť...Je to od teba úbohé. Dobre vieš, že ťa mala rada, no nemohla za to, že jej  rodičia nadiktovali život s tebou."

„Nemyslel som to tak Enis, prosím neodchádzaj. Ja viem, že si vychovaná dobre, ale pletieš sa s nesprávnymi ľuďmi."

„Kto sú podľa teba tí správni?" Nestihol som jej ani odpovedať a už jej nebolo.

„Och, Enis... Nemôžem ti povedať kto sú. Ohrozilo by ťa to." Odpovedal som ako by to počula a naďalej mi v hlave blúdili zlé myšlienky. 

„Moja dcéra nemôže chodiť so synom Jamesa!" Vykríkol som z celého hrdla a už sa okolo mňa zbehla moja ochranka.

„Hlupáci! Odíďte, hovoril som vám, že máte byť nenápadní! Takto len pútame pozornosť!"

Po príchode domov som sa išiel presvedčiť, či sa Enis nezastavila v jej „prechodnej izbe" v mojom dome a nezobrala  si pár vecí. Chcel som sa len uistiť a dúfal som, že sa ešte vráti.

„Počítač sa vypína, Enis." Zamrmlal som si popod hustú čiernu bradu a zadíval sa na stopnuté video.

„Kto to..." Na obrazovke bolo video, ktoré zostrihali nejaké mladé dievčatá a hodili do toho odvážnu hudbu so  snahou upevniť zážitok, ktorý som aj ja po tých piatich minútach zažil. Videá zo súťaží a tréningov. Bol to nejaký mladík, ktorí by postavil do pozoru nejedného chlapa z mojej ochranky. Pozrel som sa na to meno a v hlave sa mi okamžite spojilo s jeho tvárou.  Zanechal vo mne silný dojem a to sa často nestáva...

„Od tohto by sa tí moji hlupáci mali učiť!" Zahundral som nahlas a vypol po Enis počítač. Zavrel som jej izbu a odišiel. Dnes ma čakalo ešte veľa práce, ktorú som musel stihnúť do vystopovania tej mafiánskej hávedi...