Hot Holidays (Larry SK)

13.„Ako v nebi"

„Nemôžeš mi to povedať?" Srdce mi vynechalo pár úderov a zapozeral som sa na pripitého Harryho, ako si ukladá svoju hlavu do môjho lona.

„Áno. Počul si to výborne. Ale nikomu to neprezraď, prosím." Jazyk sa mu plietol a spokojne sa na mňa usmieval. Ležal na mne a tíško sa smial.

„Prečo jej to nechceš povedať?" Posledná otázka, do ktorej som vkladal všetky svoje nádeje...

„Pretože to nie je ona!" Bez rozmýšľania to z neho vyletelo a ja som vyvalil oči a otvoril ústa. Moje telo sa rozochvelo a chcelo sa mi plakať!

„Je to chlapec? Harry, ty si..." V tú chvíľu mi absolútne nenapadlo, že by som to mohol byť aj ja.

„Áno. Chlapec, veľmi pekný, milí a zábavný chlapec." Nemôžem uveriť. Nezabojoval som o neho, pretože som sa bál. Bál som sa,že ho stratím a bál som sa názorov  hlupkákov! A teraz sa dozviem, že by som ho mohol mať! Chytil som hrnček a vylial ho do seba. Hlavne sa správaj normálne, Louis. 

„Kto to je ? Poznám ho?" Snažil som sa ho opýtať pokojním tónom, ale moje srdce práve úplne puklo...

***

Svet sa mi točil a ja som pozorne sledoval Louisa, ktorý nemal nič proti tomu, aby som si na neho ľahol a túlil sa. Jemne sa dotkol mojich vlasov a venoval mi blažený  úsmev. Bol až príliš zvedavý a mne to vôbec nevadilo.  Alkohol mi síce poplietol jazyk, ale myseľ nie. Vedel so čo mu rozprávam a dúfal som, že na to do rána nezabudne. Nesmie! Pretože som bol tak odhodlaný...

„Áno, poznáš." Odpovedal som mu a posadil som sa. Ruku som mu položil na jeho srdce ktoré sa neuveriteľne rozbúchalo a tvárov som od neho zastavil len o pár  centimetrov. Cítil som jeho rýchli dych na mojom krku a pohladil som ho po srdci.

„Čo ťa tak rozrušilo, Louis? Si tak nervózny. Máš ma...rád? Odpovedz mi prosím ťa!" Úprimne som sa neho zahľadel a rýchlo sa ho chytil, keď som stratil stabilitu.  Možno z alkoholu, alebo z jeho krásnych vystrašených očí, ktoré boli tak blízko.

„Chceš počuť odpoveď?" Smutne sklopil zrak a odpil si z pohára.

„Chcem! Chcem počuť úprimnú odpoveď!" Vyzval som ho a napäto čakal.

„Áno...Harry, mám ťa rád, mám ťa viac než rád." Odmlčal sa a pozrel sa mi do očí. Po týchto slovách sme obaja vedeli na čom sme a moje srdce sa rozbúchalo ešte  silnejšie.

„Máš ma rád natoľko, že by si mi dovolil aby som ti povedal to isté?"

„Bude to bolieť, ale bude to najkrajšia chvíľa môjho života."

„Nebude. Sľubujem ti, že ťa to nebude bolieť a ak áno bude to príjemná bolesť."

„Nerozumiem ti, Harry. Ako to, že som sa to dozvedel až teraz?"

„Čo presne myslíš?"

„Tvoju... orientáciu."

„Nie je to vec ktorú povieš kamarátovi, keď sa ku tebe nasťahuje! Buď teraz získam, alebo stratím všetko, čo som miloval." 

Harry to dopovedal a pomaly sa ku mne naklonil a zastavil tesne pred perami. Moje telo išlo zošalieť z toho, čo sa práve dialo. Chce ma pobozkať? Hneď po mojej otázke  mi dal jemný bozk, plný lásky a nehy. Netrval dlho. Bol to hanblivý, ale chtivý bozk. Stihol ním dokonale vyjadriť svoje pocity, ktoré prežíval. Som to ja, koho ľúbi!

Táto situácia, bola presná definícia šťastia. Moje telo sa rozochvelo a túžilo po ďalších a ďalších bozkoch od neho. Od Harryho, ktorého som tak veľmi ľúbil!