My best friend is my soulmate

1.kapitola

Ahoj,ja som Esther Parkerova a mám 15 rokov,teda skôr budem mať čoskoro 16.
Nastupujem na strednú školu so svojím najlepším kamarátom Lucasom,ktorého poznám už od plienok.
Áno,naši rodičia boli tiež najlepší kamaráti a je to aj ďalší dôvod prečo sme my dvaja.
Okrem toho rozumieme si a sme ako brat a sestra.
Ak sa má niekto spýta na otázku,či som v našom kamarátstve videla niekedy aj niečo viac,tak budem úprimná.
Nie,nevidela som,pretože Lucas je pre mňa ako brat a nikdy by som k nemu nič necítila ako je len čisté kamarátstvo.

,,Esther,okamžite poď dole!",zvolala zamnou matka a ja som sa len prudko prebudila.
Pane bože,veď ja zmeškám prvý deň školy.
No to sa mi asi sníva.
Rýchlo som vyskočila z postele a hneď si to nasmerovala dole k matke.
Matka sedela za stolom a hľadela do mobilu.

,,Čo sa deje mami?",spýtala som sa opatrne a ona sa len pousmiala.
,,Predchvíľou mi písala Amanda,že ochvíľu k nám privezie Lucasa,takže ak by si chcela,tak by som vás mohla spolu hodiť to školy,"povedala a žmurkla na mňa.
Neviem prečo toto robí vždy keď spomenie Lucasa.
Amanda je Lucasova matka,takže môžem povedať,že mi to nevadí,keď k nám príde.
Práveže ich mám veľmi rada,pretože sú celkom v pohode rodina a Lucasa ani nehovoriac,pretože toho zbožňujem najviac.
Je to moje zlatíčko.

Keď som už bola pripravená a bola som už konečne prezlečená z pyžama,tak mi niekto jemne zaklopal na dvere.
Opatrne som siahla na kľučku a len čo som ho pred dverami zbadala stáť,tak sa mi hneď vtrhol do náručia.
Objatie mi dal také pevné,ako keby ma už 100 rokov nevidel.
,,Chýbala si mi,"zvolal a ja som sa len usmiala.
On vie,že aj mne chýbal,takže mu to ani opakovať nemusím.

,,Tak čo,už si pripravený do školy?",rypla som doňho,pretože som veľmi dobre vedela,že on školu neznáša.
Do školy vždy chodil len kvôli mne,pretože by sa inak na školu vykašľal.
,,Vieš veľmi dobre,že ja nikdy niesom pripravený do školy,"zasmial sa a ja som len prekrížila ruky na hrudi.
Poznám ho celý svoj život a ani raz ma neprekvapil,pretože všetko,čo by som mala o ňom vedieť,tak to všetko viem.
Vlastne ja ho poznám lepšie ako on sám seba.

,,Deti,je čas ísť!",zvolala matka a ja som si len povzdýchla.
Ako vždy,tak na začiatku školského roka má musela matka stále odniesť do školy.
Tentokrát nemusela vážne,pretože som už na strednej a do školy viem trafiť aj sama.
Už niesom malé dieťa,že by som sa stratila.
Hneď ako mama nás zvolala,tak obaja sme už leteli dole schodami,ako keby nám práve šlo o život.
Vždy sme s Lucasom takto pretekali o prvé miesto.
Obaja sme chceli byť prví a to,že prví môže byť len jeden,tak to nám dalo väčšiu motiváciu,aby sme zakaždým mohli súťažiť.
Súťažili sme kdekoľvek,či to už bolo doma alebo niekde von alebo v škole,jednoducho my sme súťažili kdekoľvek.

No v tú chvíľu som sa tak prudko potkla o jeden schod,že som stratila rovnováhu a spadla som.
Nanešťastie má Lucas nestihol zachytiť,pretože už bol asi 2 metre odomňa ďalej a ja som spadla mimo jeho teritória.
,,Au!",vykríkla.som od bolesti a Lucas hneď pribehol ku mne.
Bol taký úžasný,že vždy keď sa mi niečo stalo,tak hneď ako prvý on musel zakročiť.
Bol to môj hrdina.
Vlastne on sám povedal,že vždy ma bude ochraňovať a ja som mu za to vďačná.

,,Pane bože Esther,si v poriadku?",zvolal rozrušene Lucas,keď si ku mne prisadol a snažil sa ma upokojiť.
Noha ma strašne bolela a najskôr som si vyvrtla členok.
Mama tiež do pár minút prišla a obaja sa mi snažili pomôcť.
Aj keď som si myslela,že to bude v pohode,tak len čo som sa pokúsila postaviť,tak noha ma neuveriteľne rozbolela.
,,Vydrž,zájdem pre lekárničku,"povedala matka a nechala nás tu nachvíľu s Lucasom osamote.

Zrazu ma Lucas chytil za ruku a pousmial sa na mňa.
,,To bude v poriadku neboj Esther,som tu,"povedal z úsmevom a mňa to len viac upokojilo.
Bola som rada,že mám takého úžasného kamaráta a,že to naše kamarátstvo drží do dnešného dňa.
Nikdy som si nemyslela,že existuje niečo také silné ako je naše kamarátstvo,ale ak mám byť úprimná,tak som veľmi za to vďačná.
Nikdy som o ňom nepochybovala,pretože ho poznám už od plienok a presne viem aké má on kedy pocity.
Sme ako dvojčatá.
Vždy nás ľudia považovali za súrodencov,pretože obaja sme rozmýšľali vždy rovnako a mali sme vždy bláznivé nápady.

,,Ja viem a ďakujem,že si tu,"povedala som z úsmevom a on sa tiež len usmial a stále ma hladil po ruke.
Viem,pri takýchto scénach by si ľudia už povedali,že tam preskočila iskra alebo niečo také,no medzi nami to tak nieje.
Sme len najlepší kamaráti,u ktorých je normálne,že sa správame k sebe milo ako skutoční kamaráti.
Máloktorí ľudia teraz poznajú skutočné kamarátstvo,pretože dnešná doba je len o drogách a o tom,aby sa ľudia navzájom pretiahli.
Som rada,že do takejto populácie ľudí my s Lucasom nepatríme.

,,Do riti,veď ma bude čakať už môj priateľ,"zvolala som nahlas,keď som si uvedomila,že koľko je hodín.
Áno,zabudla som zmieniť,že mám priateľa,s ktorým chodím rok a volá sa Nathaniel.
Viem,začala som s ním chodiť už ako 14 ročná,no na veku predsa nezáleží no nie?
Je to vlastne môj prvý oficiálny vzťah na živo a myslím,že to aj medzi nami funguje.
Občas sa k nám pripletie aj Lucas,no mne to až tak nevadí,pretože jeho prítomnosť zbožňujem.
Aj keď viem,že by som sa mala viac sústrediť aj na priateľa,no on musí sa zmieriť s tým,že mám najlepšieho kamaráta,s ktorým mám už dosť dlho puto,ktoré len tak nikto nezničí.

,,Kľud,ja mu poviem,že si mala úraz,"upokojil ma Lucas a ja som si len povzdýchla.
,,Nehovor mu,že som mala úraz,pretože si bude robiť ešte väčšie starosti a to ja nechcem,"povedala som opatrne a Lucas len súhlasne prikývol.
Po chvíli k nám sa vrátila matka s lekárničkou a hneď mi začala masírovať krémom vyvrtnutý členok,na ktorý hneď dala aj obväz.
,,Nechcela by si zájsť k lekárovi radšej?",pozrel na mňa Lucas a ja som len pokrútila hlavou.
,,To bude v pohode,nejak to už zvládnem,"povedala som,no som aj uvedomila,že do školy ísť takto nemôžem.

,,Lucas,ja skočím ešte pre niečo do lekárne,takže zostaneš prosím tu s Esther,pretože nechcem aby bola sama,"pozrela matka na Lucasa a on len z úsmevom prikývol.
,,Samozrejme pani Parkerova,ja vašu dcéru ani v najhoršej situácii neopustím,"povedal a ja som sa musela usmievať ako blázon.
Ten človek je fakt blázon,no fakt ho zbožňujem za to,že sa takto o mňa stará.

Z vrecka som rýchlo vytiahla mobil a napísala sms svojmu priateľovi,aby sa nemusel o mňa báť.
Potom som mobil hneď odložila a venovala sa Lucasovi.
Ten mi pomohol sa dostať do obývačky na gauč,kde som si vyložila nohy a trochu relaxovala.
Super,môj prvý deň na strednej škole vynechám.
Super.
Našťastie niesom v tom samá,pretože aj Lucas je môj spolužiak a tiež vynechá prvý deň,pretože chce zostať pri mne.
Ja by som to síce zvládla aj sama,no nesťažujem sa,že mám takú dobrú opatrovateľku....

Tak prichádzam s novým príbehom😛.
Snáď sa prvá časť bude páčiť.