38.kapitola

0 0 0
                                    

Keď sme sa vrátili na internát a rozlúčili sa so všetkými,tak som sa hneď hodila na posteľ.
Myslela som si,že aspoň na chvíľu budem mať kľud,lenže Dominika šla okamžite na vec.
,,Kto bol ten fešák?",žmurkla na mňa a ja som sa len zťažka nadýchla.
Vedela som,že sa bude vypytovať,ale potrebovala som na to čas,aby som sa odhodlala vysvetliť jej to.
No aj napriek tomu,že som ho po dlhom čase videla,tak mám pocit,že sa medzi nami nič nezmenilo.
Aj napriek tomu,ako sme dnes spolu komunikovali,tak ako keby sa nič nezmenilo.
Všetko ako keby zostalo po starom.
Lenže nieje to tak.
Zmenilo sa všetko.
Zmenili sa moje city ohľadom nás dvoch a myslím,že je to tak lepšie.

,,Môj najlepší kamarát z detstva,"vysvetlila som,keď som bola konečne odhodlaná to vysloviť.
,,No ale vyzeralo to tak,ako keby ste nemali medzi sebou vyriešenú minulosť,"poznamenala Dominika,keď sa konečne vyvalila na posteľ.
,,No bolo tam niečo,ale už je to preč,takže o tom nechcem rozprávať,"povedala som rýchlo a šla okamžite napísať sms Zanovi.
Viem,že bol aktívny,ale ani mi nedokáže odpísať na správu?
Počul náš rozhovor?
Musím sa s ním porozprávať.
Ale každopádne to všetko vyriešim zajtra,pretože som sakramentsky unavená a zajtra je prvý školský deň.

,,No,tak to sa ti ani nečudujem,že o tom nechceš rozprávať,ale mám dojem,že v podstate toto ešte je len začiatok,"vyhrkla nakoniec a ja som len nechápala týmto slovám.
Že je to len začiatok?Ako to myslí?
Ale to je jedno,pretože ja už som tak vyčerpaná,že vôbec nemám energiu na ďalšie otázky.
,,Tak teda dobrú noc,"povedala som rýchlo a zhasla lampu,ktorá mi svietila.
Okamžite som sa zhúlila pod perinu a potom sa ponorila do ríše snov....

Ráno som sa prebudila na zvuky,ktoré vychádzali priamo zo sprchy.
No super,takže ma zobudila ranná sprcha Dominiky.
To je fakt super,ale aspoň mám viac času na prípravu.
Opatrne som vstala z postele a ponaťahovala svoje telo,pretože som to potrebovala a robím to skoro stále.
Sprchu si dám až popoludní,takže teraz mi zostáva len jediná vec a to je tá,že si vyberiem nejaký slušný autfit a tak isto aj účes bude dokonalý.
Aj keď nepotrebujem byť dokonalá,tak na tom mi dnes záleží,pretože toto je prvý deň na vysokej škole.

Otvorila som skriňu,kde som už mala vybalené veci a pohľadom prechádzala po veciach.
Čo si asi na seba tak mám obliecť?
Nakoniec som sa teda rozhodla pre džínsy a košeľu,ktorá mi obopínala boky.
No hneď som tu košeľu zastrčila do nohavíc a už to vyzeralo oveľa lepšie.
Vlasy som si rozpustila a potom sa šla venovať svojej tvári.
Keď som bola hotová a z kúpeľne konečne vyšla aj Dominika,tak na mňa len žmurkla.

,,Vyzeráš sexy,"poznamenala a ja som sa len zasmiala.
,,Nie tak ako ty,"vrátila som jej to a ona len mávla rukou.
,,Ale to sa neboj,pretože pri mne budeš ešte viac sexu ako si myslíš,takže sa nemusíš ničoho báť a teraz poďme na raňajky,"zvolala a ja som len prikývla a hneď schmatla kľúče od izby a zamkla ich.
Po ceste na raňajky mi už aj škvrkalo h bruchu,za čo som sa fakt hanbila.
No ale už konečne budem na raňajkách,kde sa poriadne nacpem a potom môže začať školský rok.

Okrem toho stále myslím na včerajšok.
Vôbec som nečakala,že po tak dlhej dobe ho znova uvidím a,že to bude až také komplikované.
Jeho prítomnosť má vyviedla z miery až tak,že na to musím teraz myslieť každú sekundu.

Zrazu som sa prudko strhla,pretože ma niekto chytil za rameno.
Nebol to nik iný než Zane.
Očividne už doraňajkoval.
,,Môžeme sa porozprávať?",spýtal sa opatrne a ja som len prikývla a opatrne vstala od stola.
Dominika len súhlasne prikývla,že v pohode,že ona to zvládne a tak som sa teda vybrala za Zanom na chodbu.
,,Myslím,že by som mal vedieť  o tom rozhovore,ktorý si viedla s nejakým mužom a ešte si ani hovor nevypla,"povedal opatrne a ja som sa len zťažka nadýchla.

,,Hej,no bol to môj najlepší kamarát z detstva,ale už to nieje také ako to bývalo,takže sa nemusíš ničoho obávať,"povedala som a nadhodila úsmev.
Aj keď som vedela,že bude všetko v poriadku,tak v hlave stále mám Lucasa.
Po včerajšku stále naňho myslím a neviem čo si mám s tým počať,pretože po dlhom čase sa znova ukázal v mojom živote a ja som to nečakala.
Myslela som si,že som kapitolu s ním už uzavrela,ale očividne som sa v tom zmýlila.
Ešte stále je dôležitý v mojom živote a hlavne v mojom srdci,aj keď nenávidím ten pocit.
Aj keď som sa snažila naňho zabudnúť,no nikdy sa mi to celkom nepodarilo.
Ale Zana aj naozaj ľúbim.
No asi nie tak,ako by si to on zaslúžil a ja sa nenávidím za to,že mu len ubližujem.
Asi budem mu musieť povedať pravdu.

,,Ale musím ti niečo povedať,"vyvrkla som a on sa len hlboko pozrel do očí.
V tú chvíľu som vedela,že buď teraz alebo nikdy.....

Ďalšia časť.
Tak čo myslíte,ako bude reagovať Zane?
Myslíte si,že je dobré,že je Lucas opäť v hre?



My best friend is my soulmate Donde viven las historias. Descúbrelo ahora