My best friend is my soulmate

18.kapitola

,,Chýbaš mi,"zašepkal a ja som neverila vlastným ušiam.
,,Asi som zle počula,čo si povedal?",nadvihla som obočie a on sa len usmial.
,,Chýbaš mi."
V tú chvíľu naozaj som presvedčená,že on to naozaj povedal.
Povedal mi to tak,ako som počula,takže naozaj správne počujem.

Moje srdce práve šlo vyskočiť z hrude a ja som nechápala prečo.
Toto by sa mi malo diať pri Dantemu a nie Lucasovi.
Síce nehovorím,že pri Dantemu mi niekedy nebije prudko srdce,ale pri Lucasovi skoro často a ja neviem prečo.
,,Radšej pôjdem,"vyhrkla som a pobrala sa na odchod,no on ma zastavil,presne tak,ako som predpokladala.
Hneď ma k sebe otočil a naše pohľady sa stretli.
Obaja sme túžili len po jednej veci.
Teda neviem po akej veci túžil on,ale ja som túžila odtiaľ vypadnúť čo najďalej.
,,Pusť ma,"vyhrkla som a on len naďalej má pozorovala,no už má nedržal.
Nešla som nikam,pretože som z neho strach nemala a keď chcel niečo vyriešiť,tak fajn nemám s tým problém.
Musím sa už len vyrovnať s tým,že s ním sa budem stretávať naďalej.
Teda ja ho budem stretávať a on zas mňa.
Aká irónia no nie,keď sme spolužiaci však?

,,Esther,"začal a ja som ho skúmala len pohľadom.
Hnevala som sa naňho veľmi.
Nenávidela som ho za to,ako sa pred mesiacom začal ku mne správať a zrazu je taký,že mu chybám.
Nenávidím takúto faloš.
,,Lucas,"vyšlo zo mňa a on len krútil hlavou.
,,Toto je šialené,"zvolal a ja som nechápala,že čo tým myslí.
,,Čo ako?"
,,Myslím toto,pretože stále my dvaja niečo riešime,aj keď vieme,že sa na seba hnevame a nebavíme sa,tak obaja vieme,že my dvaja si vždy budeme rozumieť a vždy budeme si blízky,"povedal a mne srdce poskočilo znova.
Neviem prečo,ale toto sa skoro často deje od tej doby,čo sme na strednej škole.

,,Hej je toto celé šialené,hlavne kvôli tomu,že sa nebavíme len kvôli Dantemu a Rachel,"poznamenala som a on si len povzdýchol.
,,Vieš,že mi na tebe záleží a nikdy neprestane,"povedal a ja som len prikývla.
Chcela som sa od tohto držať čo najďalej,pretože som nechcela myslieť na Lucasa.
Mám priateľa,ale pritom myslím na svojho najlepšieho kamaráta.
No aká je to irónia.
Toto si Dante nezaslúži.
Mal by vedieť,že čo sa mi preháňa hlavou.

,,Kurva,vieš ako veľmi túžim byť s tebou?Vieš to?Lenže to jednoducho nejde,jednoducho nieje nám súdené byť spolu!",vykríkla som tak nahlas,že som si získala pozornosť nejakých okoloidúcich.
Super.
Zrazu sa jeho úsmev rozšíril ešte viac,no hneď sa vrátil do sklamaného výrazu.
,,Prečo sa toho toľko bojíš?Obaja vieme,že čo k sebe cítime,tak prečo?",spýtal sa a ja som len sklonila hlavu.
,,Nechcem to riešiť,pretože nieje to správne a nechcem ublížiť Dantemu a ty máš Rachel,tak mali by sme si ísť svojou cestou,"povedala som pokojne,no po tvári mi stiekla slza.
Nechcela som ísť ďalej.
Moje srdce nechcelo.
Teraz keď som to vyslovila nahlas,tak som vedela presne čo chcem.
Teda skôr koho chcem.
Aj keď je nezmysel byť zamilovaná do najlepšieho kamaráta,jednoducho som to cítila už dosť dlho a uvedomila som si to asi až práve teraz.
Lucas mal pravdu.
Nikdy v tomto nebolo len čisté kamarátstvo.

,,Nikto nerobí správne veci Esther,ľudia robia chyby a nikto nieje dokonalý,okrem toho ja tiež robím chyby,keď myslím len na teba,aj keď som s Rachel,"povedal a mne znova srdce v hrudi spravilo salto.
,,Esther?",začula som niečij hlas a prudko som sa otočila.
Za mnou stál Dante a vrhal na mňa nahnevané pohľady.
,,Prečo si mi klamala?",položil otázku a ja som preglgla.
,,Neklamala."
,,Povedala si,že ideš na kávu s Noemi a si tu s ním,"povedal a vyzeral fakt naštvane,no zároveň v jeho tvári bolo vidno aj sklamanie.
Ani sa nečudujem.

,,Pretože som ho stretla a chcel niečo prebrať,"vysvetlila som,no klamanie mi zrovna nešlo.
,,Hej bráško upokoj sa,veď o nič nejde,sme tu len tak sa náhodne stretli,tak som sa jej pýtal,že ako sa má,nič viac,"odvetil a potom naposledy na mňa Lucas pozrel a odišiel.
Chvíľu som tam len tak stala a hľadela za ním.
Nedokázala som prestať naňho hľadieť,aj keď tu bol Dante.
,,Tak mi to teda vysvetliš?",spýtal sa a ja som preglgla.
,,Už si predsa počul pravdu,tak v tom prestať hľadať niečo iné,"povedala som pokojne a chytila ho za ruku.
On len prikývol a obaja sme ruka v ruke kráčali svojim smerom....

Viem,blbo som ukončila kapitolu,ale nič iné ma nenapadlo🥲.
Snáď nevadí a snáď sa kapitola páčila.
Myslíte si,že Lucas a Esther spolu budú?Alebo si nie sú súdení?