My best friend is my soulmate

33.kapitola

,,Pobozkaj ma Esther,"zašepkal akýsi hlas.
Zrazu som si uvedomila,že stojím vedľa nejakého chlapca a usmievam sa naňho.
Ten chlapec bol Lucas.
Srdce mi prudko bilo a jediné,čo by som teraz spravila,tak asi ho pobozkala.
Opatrne som sa k nemu naklonila a spojila naše pery....

Prudko som sa zobudila,pretože srdce mi bilo zťažka a celá som sa klepala.
Na ten strašný sen som sa musela však zobudiť?
Prečo sa mi to sakra snívalo?
No každopádne o tomto sne nemôžem povedať Zanovi.
Tak teda budem viac úprimná a poviem,že toto nieje prvý sen,ktorý sa mi sníval za tie celé 4 roky na strednej.
To všetko som si uvedomila až teraz.
Síce nechápem,že prečo sa mi to dookola sníva a stále si každý jeden sen pamätám do detailov,no budem úprimná.
Keď som opúšťala svojho najlepšieho kamaráta,tak to bolo pre mňa to najťažšie v živote.
Vedela som,že to bude chvíľu bolieť a potom to možno prestane,ale vedela som aj to,že už nikdy nebudem musieť myslieť len na to,že som ho milovala.
Áno,milovala som ho najviac na svete.
Nikdy som nikoho tak nemilovala ako jeho,no výnimka je Zane.
Prišiel mi do života,keď mi bolo najhoršie a myslím,že som sa doňho naozaj skutočne zamilovala.
No teraz s ním som zasnúbená a ideme obaja na tu rovnakú vysokú školu,takže čo viac si môžem priať?

Opatrne som sa posadila a schmatla mobil,ktorý som mala v nabíjačke a pozrela sa na hodiny.
Bolo len 4:00 hodin ráno a ja som sa práve v tento chvíli musela vzbudiť.
Nenávidím takéto sny.
Nenávidím sny o svojej bývalej láske.
No občas nemôže človek zabrániť tomu,že čo k tomu druhému cíti.
Občas nás tie pocity ovládajú a my s tým nič nemôžeme robiť.
Je to občas tak komplikované,že nedokážeme poprieť to,čo sme celý život cítili.
Lásku jednoducho nezaprieme,pretože je to ten najsilnejší pocit,ktorý môže človek cítiť.
Ale zároveň je aj ten najbolestivejší.

Srdce mi ešte zťažka bije a ľutujem,že som nenavrhla Zanovi,aby u mňa prespal.
No zároveň som aj rada,pretože mu nemusím vysvetľovať,že čo sa mi snívalo a čo má tak rozrušilo.
Bude lepšie ak to vedieť nemôže,pretože je to tak lepšie aj preňho aj pre mňa.

Opatrne som vstala z postele a hneď si to nasmerovala dole do kuchyne,kde som si šla po pohár vody.
Aj keď všade bola ešte tma,no ja sa tmy extra nebojím.
Ani nikdy som sa nebála,pretože všetci už vedia aká som.

Opatrne som zasvietila v kuchyni,kde mi svetlo vbilo do očí a ja som si uvedomila,že mám kruhy pod očami.
To fakt sa nemôžem ani raz poriadne vyspať?
Opatrne som siahla na pohár z kuchynskej linky a hneď si doňho napušťala studenú vodu,ktorá by ma aspoň prebrala.
No nič také sa nestalo.
Ani tá studená voda má neprehrala,ale myslím,že moje telo ešte chce spať,keď sa ani po studenej vode nechce prebrať.
Alebo by skôr tomu pomohla sprcha.

Hneď ako som do seba vliala pohár čistej vody,tak som si to znova namierila do izby,kde som sa hneď hodila do postele a snažila sa zaspať.
No moje telo síce spať chcelo,no asi moja hlava premýšľala len príliš veľa.
Znova som premýšľala nad životom a či bolo správne rozhodnúť sa takto nanovo žiť bez všetkého skvelého,čo som kedysi v živote zažila.
Moju hlavu len zaťažujem myšlienkami z minulosti,no ak mám myslieť na minulosť,tak vždy sa to vracia k nemu.
Nechcem naňho myslieť,ale vždy sa to vracia k nemu.

Zrazu mi začal vybrovať mobil a ani som sama netušila,že kto by to tak mohol byť a kto by mi asi volal tak neskoro ráno.
Opatrne som siahla na mobil a na displeji bolo znova cudzie číslo.
Opatrne som ho dvihla a chvíľu ani nepovedala slovo.
,,Kto je tam?",spýtala som sa,keď som sa konečne odhodlala ozvať.
,,No predsa ja,"zaznela odpoveď a ja som len nechápavo rozmýšľala,že kto by to tak mohol byť.
,,A kto je to ja?"
,,Ty si ma fakt nepamätáš?To som ja Noemi,"odvetil hlas s povzdýchnutím.
Na to som si len prekrížila ruky na hrudi a musela sa na tom zasmiať.

Roky som svoju kamarátku zo strednej nepočula a teraz konečne po rokoch mi zavolá.
Myslela som si,že už si dávno žije svoj život a na mňa zabudla.
,,Prepáč,že sme si nevolali,keď som sa odsťahovala,"povedala som opatrne,pretože to bolo prvé,čo ma napadlo jej povedať.
,,To je v poriadku,ale už nikomu z nás si sa ani neozývala a mysleli sme si,že už nás nechceš ani počuť,tak preto sme to vzdali,"vysvetlila a ja som len pozrela von oknom.
Von bola ešte tma a momentálne sa mi chcelo spať,no keď volá Noemi,tak to jasné,že odmietnuť nemôžem.

,,Mrzí ma to,ale chcela som začať nanovo a potrebovala som zabudnúť na minulosť,"vysvetlila som a stále premýšľala nad tým,že či to bolo správne,že som to tak zrobila.
Myslím,že aj bolo,no ak si mám spomenúť na moje staré ja,ktoré sa trápilo,tak už to znova zažiť nechcem.
,,To chápem a ako sa inak máš?",spýtala sa a ja som si len povzdýchla.
Nechcela som jej povedať,že nejak zložito,pretože mám pocit,že moja minulosť sa znova začína vraciať,ale nechcela som jej ani klamať.

,,Tak všelijako,a ty odkiaľ maš moje číslo?",spýtala som sa a ona sa zasmiala.
,,No od koho asi,veď od Lucasa,"odvetila a ja som len preglgla.
Baví sa s Lucasom?
Je medzi nimi niečo?
Ale to by ma nemuselo zaujímať,veď už nepatrí do môjho života.
,,Aha,takže sa teraz bavíš s Lucasom?",spýtala som sa opatrne a zrazu nastalo ticho.
,,No....musím ti niečo povedať,"začala,no ja som len rozmýšľala,že čo by to tak bolo,,no vieš,ja k nemu asi aj niečo cítim a potom o rok neskôr ako si odišla,tak sme si niečo spolu začali,"povedala a v tú chvíľu sa mi srdce rozbušilo.
Nielenže som cítila pocit zrady,ale cítila som všelijaké emócie,ktoré som mala ešte predtým.

,,Ty falošná kurva,"vyštekla som a okamžite zrušila hovor.
Číslo som zablokovala a v tú chvíľu som sa chcela s týmto navždy rozlúčiť.
Moja minulosť musí byť čo najskôr uzavretá a preto ak sa vyspím,tak cez deň spálim všetky fotky,ktoré mám s Noemi a s Lucasom.
Obaja ma zradili a Lucas tak isto.
Nečakala som to od neho,ale keď mi volal,tak mi to rovno povedať nemohol.
Musela mi to povedať Noemi,tak skurvena krava.
Ale aspoň vážim si toho,že bola úprimná...

Ďalšia časť.
Tak toto ste možno nečakali.
Vážne si myslíte,že ju Lucas zradil,alebo si to len Noemi vymyslela?