My best friend is my soulmate

6.kapitola

Len čo som sa vrátila domov,tak som si hneď šla dať horúcu kúpeľ,ktorú som vážne potrebovala.
Chcela som prísť na iné myšlienky,ale v tú chvíľu sa mi rozvonil mobil.
Na displeji písalo meno Nathaniel.
Od hnevu som ten hovor okamžite zrušila a zablokovala ho.
Toho hajzla už v živote vidieť nechcem.

Vo vani som strávila asi necelú hodinu,keď ma znova prerušilo zvonenie mobilu.
No tentokrát volal Lucas.
,,Esther,môžeš na chvíľu?",prehovoril,keď som ten hovor prijala.
,,Jasné,čo sa deje?"
,,Nič také,len som bol za Nathanielom a myslím,že už ho ani neuvidíš,"povedal a ja som nechápala ako to myslí.
,,Ako to?'
,,Odchádza zo školy a preto ti asi aj volal,aby ti oznámil,že už ho viac neuvidíš,"vysvetlil a ja som si len vydýchla.
,,Vďaka Bohu a čo vlastne si mu spravil,že sa takto rozhodol?",spýtala som sa,pretože som chcela vedieť pravdu a aj dôvod,že prečo sa takto rozhodol.

,,Len som mu dal niečo aby sa z toho poučil,takže môžeš byť rada,že som to zachránil,"povedal a ja som sa len zasmiala.
,,Ty si môj záchranca Lucas,"vyhrkla som a začula som ako sa aj on zasmial.
,,Vždy ťa zachránim a na to nezabudni,"povedal a ja som sa musela pousmiať.
On je tak pozorný.
,,Esther budem musieť končiť,ale neboj sa večer ti ešte zavolám,"vyhrkol Lucas.
,,Dobre v poriadku,ja som teraz aj tak vo vani."

Potom sme sa rozlúčili a zrušila som hovor.
Na to mi hneď prišla žiadosť na Instagram od Danteho.Môjho spolužiaka.
Hneď som to prijala a do sekundy prišla aj správa.

Dante:Ahoj,neruším?

Na túto správu som chcela odpovedať,že možno,ale tak nechcela som byť hnusná.
Okrem toho vo vani sa nudím,tak prečo mu nepodpísať?

Esther:Ahoj Dante,samozrejme,že nie:)

Dante:No som rád,pretože som ti chcel povedať,že sa mi dnes s tebou dobre rozprávalo

Esther:Vážne?

Dante:Áno,takže ak by si chcela ísť niekedy ísť von,tak kľudne napíš alebo stačí povedať

Esther:Pohode,môžeme ísť aj zajtra po škole ak chceš,aj tak sa nudím🥲

Dante:Fajn,takže po škole hej?

Esther:Jop

Dante:Teším sa :)

Na túto správu som už neodpísala,ale radšej som ten mobil hneď vypla.
Zrazu som prešla myšlienkami na to,ako sa môj ročný vzťah skončil.
Bol to môj najdlhší vzťah v živote a skončil sa tak kruto.
Síce už má to neboli,ale výčitky z toho určite mám,pretože som sa zamilovala do hajzla,ktorého som tak dobre nepoznala.
Mala som si to všimnúť už hneď na začiatku,že Nathaniel nieje taký na akého sa hraje.
Mala som vedieť,že je to psychopat,ktorý v hlave asi nemá niečo v poriadku.
No netrápi ma to.

Hneď ako som vyšla z vane,tak moje kroky hneď smerovali do mojej izby.
Práve stojím pred šatníkom a rozhodujem sa,že čo si mám obliecť.
Je ešte len poludnie a do večera mi zostáva asi tak 5 hodín.
Čo budem tak robiť?
S Dantem pôjdem von až zajtra a dnes mám robiť čo?
Asi si spravím čas pre seba a budem uvažovať nad všetkým,čo sa práve deje v mojom živote.
Alebo by som mohla pozvať Lucasa k sebe.
No vraj nemal teraz čas,že sa mi ozve večer.
Tak ako chce.
Ja si spravím dnešok pre seba.

Na seba som rýchlo hodila nejaké voľné tepláky a croptop.
Vlasy si nechala tiež rozpustené a vytiahla som zo svojho nočného stolíka notebook.
Áno,do môjho nočného stolíka sa môj notebook zmestil,pretože nočný stolík bol dosť široký,takže nemal problém tam vojsť notebook.

Asi si pôjdem prezerať fotky s Lucasom.
S Lucasom máme veľmi veľa fotiek už od detstva.
No a našťastie tie všetky fotky mám uložené v notebooku,takže bolo by fajn si znova zaspomínať na staré časy.
Aj keď už sme na strednej,tak myslím,že by to bolo dobré si znova osviežiť minulosť.
Moja minulosť nieje vôbec zlá,pretože celý ten čas stál pri mne človek,ktorý tu vždy pre mňa bol.
Vždy mi zlepšil náladu,keď som ho najviac potrebovala a ja mu to budem vždy oplácať.

Hneď ako som zapla galériu fotiek,tak som hneď zbadala našu prvú fotku.
Boli sme bábätká a ležali sme vedľa seba v perinkách.
Och,to je vážne také zlaté....
Ten čas tak rýchlo zbehol,že už si ani neuvedomujeme,že čoskoro budeme dospelí.
Sme už na strednej a tá stredná škola tak rýchlo letí,že zachvíľu obaja pôjdeme na vysoké školy.
Aj keď sa hovorí,že vysoké školy ľudí rozdelí,tak myslím,že nemusí to tak vždy byť.
Apsoň budem dúfať,že naše puto nič nerozdelí,pretože čím viac som staršia,tak tým viac si uvedomujem,že naše životné ciele sa budú meniť.
Obaja budeme chcieť robiť niečo iné a to nás možno v životoch posunie aj ďalej.
Zmení nás a naše cesty sa možno na chvíľu rozdelia alebo sa rozdelia už navždy.
Ale ak by na to málo prísť,že by sa naše cesty mali rozdeliť,tak mu budem želať len to najlepšie.
Vždy som verila,že ten chlapec má istý potenciál a dokáže všetko.
Verím,že si nájde lásku,ktorá ho pohltí a potom mi okamžite bude volať,že sa bude ženiť.
Na to sa neviem dočkať.

Neviem sa dočkať až sa z nás stanú dospelí ľudia,ktorí už budú mať svoje životy.
Úprimne,tak toho sa aj najviac bojím.
Síce sa na to teším,ale toto je môj najväčší strach.
Z toho mám najväčší strach,že ak sa naše cesty rozdelia,tak už nebude to také ako predtým.
Viem,že to je život,ale priala by som si,aby on zostal v mojom živote navždy.
Chcem aby videl ako sa zo mňa stáva dospelá a vyspelá žena,ktorá vie čo chce.
Chcem aby bol pri tom ako budem stáť pred oltárom s láskou svojho života.
To všetko si želám,aby môj najlepší kamarát zažil.
Tak dúfam,že sa to aj jedného dňa stane.

Ďalšia časť❤️🥹.