My best friend is my soulmate

37.kapitola

Kým sme konečne došli do klubu,tak už prešlo aj trištvrte hodiny,pretože mi Dominika ešte ukazovala mesto,ktoré som chcela určite vidieť.
Keď sme došli do klubu,tak už za pultom sedela akási partia,kde bolo nejaké dievča a 4 chalani.
Keď zbadali Dominiku,tak okamžite sa usmiali a k nej pribehol jeden z nich.
Na sebe mal roztrhané nohavice,biele tričko,Vans tenisky a ofinu,ktorá mu šla do tváre.
Vlasy mal orieškovo hnedé a z diaľky som mu presne do tváre nevidela,ale stihla som si len pozrieť to,že mal piercing na nose.

Hneď Dominiku objal a usmieval sa naňu,ako keby šiel po nej.
No musela som sa na Dominiku nenápadne uškrnuť,pretože ten chalan vyzeral fakt sladko a myslím,že keď sa tak za ňou rozbehol,tak určite ju bude chcieť.
,,No chalani a Rachel,predstavujem vám novú spolubývajúcu,"vyhrkla Dominika a ukázala na mňa.
Práve som sa cítila trápne.
Neviem prečo,ale nikdy pri zoznamovaní som sa tak necítila,ale teraz som dostala akýsi zlozvyk a vôbec sa mi to nepáči.

,,No tak to budeš ty nová,o ktorej hovorila Dominika,teda skôr nám to napísala,"poznamenal jeden chalan,ktorý sedel na barovej stoličke a držal v ruke pohár s vodkou.
Vlasy mal čierne a telo mal namakané až tak,že ak by ho niekto rozčúlil,tak určite by dokázal niekoho až tak zmlatit,že by to nedopadlo dobre.
Jeho oči boli tiež tmavé,ale pokožku mal bledú.
,,A ty sa neopaľuješ alebo čo?Vyzeráš ako upír,"poznamenala som a na to sa všetci rozosmiali okrem neho.
Na jeho tvári sa objavil len úškrn a postavil sa zo stoličky.

,,Prepáč,ale ako som to prepočul,čo vlastne maličká robíš v tomto bare?"spýtal sa podráždene a ja som prekrútila očami.
Nenávidím keď ma niekto nazýva maličkou a už vôbec nie taký egoista ako je on.
,,Cole,nechaj ju na pokoji,"vyštekla Dominika a drgla doňho.
On len prekrútil očami a sadol si späť na miesto.

Potom som sa s každým postupne zoznámila a títo ľudia mi prišlo úplne v pohode,teda okrem Cola.
Rozprávali sme sa všetci asi tak necelú hodinu,keď mi zrazu zazvonil mobil.
Volal mi Zane.
Pozrela som na Dominiku,ktorá v mojich očiach videla,že je to naliehavé a len prikývla a hneď som z baru vybehla.
Ani som si tam nedala žiadnu vodku.
Najskôr som nemala na to ani náladu.
,,Ahoj zlato,deje sa niečo?",vyhrkla som,keď som hovor prijala.
,,Hej,no teda nie,len som ti chcel povedať,že pôjdem asi do jedného klubu a dúfam,že ti to nebude vadiť,pretože spolubývajúci chcel ísť na striptíz,"povedal a ja som len preglgla.

Nevedela som ani ako na to reagovať.
Zrazu niekto do mňa strkol až som stratila rovnováhu a spadla som na zem.
Opatrne som sa za seba pozrela a stál tam on.....

Srdce sa mi zťažka rozbušilo a ja som nevedela,že čo mám robiť,pretože som z toho bola vyvedená z miery.
,,Esther?'',vyhrkol a prekvapene na mňa hľadel.
Čo tu sakra Lucas robí?Prečo je v tomto bare?
,,Čo tu robíš?",vyhrkla som opatrne a už prijala jeho ruku,ktorou sa mi snažil pomôcť vstať zo zeme.

,,Ja?No skôr čo tu robíš ty?",spýtal sa a ja som nechápavo naňho zizala.
,,Veď v tomto meste ja mám vysokú školu a okrem toho šla som so spolubývajúcou spoznať jej partiu,"vysvetlila som a prekrížila si ruky na hrudi.
Stále som bola v šoku z jeho prítomnosti.
Stále som sa z toho tak úplne nedostala.
Nečakala som,že by som ho znova stretla.
Čo je horšie,tak moje srdce bije,ako keby som práve dobehala.
,,Počul som,že tu máš vysokú školu,ale nečakal,že ťa stretnem v bare,ja som tu šiel len tak pozrieť starých známych,ak teda chápeš,"povedal a ja som len zťažka dýchala.
Snažila som sa ukľudniť,ale jednoducho to nešlo.
Nedokázala som sa z jeho prítomnosti dostať do kľudu.

,,A okrem toho chýbala si mi,"povedal opatrne a mne sa ruky rozklepali.
Hneď som si uvedomila,že ešte stále mám zapnutý hovor,tak som hneď mobil zdvihla zo zeme a v tej chvíli sa ten hovor zrušil.
Teda Zane ho zrušil.
,,Kto to bol?",spýtal sa opatrne a znova nadhodil ten jeho úškrn,ktorý si tak veľmi dobre pamätám.
Nikdy som naňho nezabudla.
,,To nieje tvoja vec,"povedala som opatrne a potom vložila mobil do kabelky a šla smerom k dverám,no on má hneď zastavil.

,,Môžeme sa porozprávať?",spýtal sa a ja som si povzdýchla.
Z dverí okamžite vyšla Dominika s ostatnými a keď nás zbadali,tak len vrhali pohľady.
,,Môžeme ísť Esther?",spýtala sa a ja som len pozrela na Lucasa.
Odtiahla som hneď ruku a šla za Dominikou.
No celý čas som rozmýšľala nad tým,že čo sa práve stalo.
Chcela som sa s ním rozprávať a ani sama neviem prečo.
Aj keď nenávidím ho za to,že má podrazil s mojou dobrou kamarátkou.
Myslím,že bolo dobré,že v tú chvíľu prišla Dominika.
Aspoň som nemusela ďalej to prežívať....

Ďalšia časť....