My best friend is my soulmate

21.kapitola

Práve sedím na posteli s Noemi oblečená v kostýme ducha a sledujeme horor.
Nečakala som,že nám kúpi aj kostýmy.
,,Pane bože,"zvýskla som,keď sa v horore objavil jumpscare.
Na to sa len Noemi zasmiala a sledovala ho ďalej.
Aj keď toto celé má málo priniesť na iné myšlienky,no nedokázala som sa tak úplne zbaviť toho,že chodím s niekým koho nemilujem.
Vyzerá to tak,že ho len ťahám za nos.

Keď už konečne skončil horor a my sme dojedli plnú mysku popcornu,tak nasledovali k tomu ešte halloweenske cukríky.
,,No,ale veď nechaj to ešte aj pre kolednikov,"upozornila som Noemi,ktorá zbožňovala sladké.
Na to sa len zasmiala a ja tiež.
Rada som s ňou niekedy vtipkoval a bola som rada,že som si tu naozaj našla aj kamarátku.

,,Takže zajtra máš ty s Lucasom narodeniny však?",spýtala sa a ja som len prikývla.
Žiaľ je to tak.
Lucas sa narodil v ten istý deň čo ja len o pár minút skôr a preto sme sa stali aj najlepšími kamarátmi.
,,Chceš aby som vám usporiadala oslávu?",žmurkla na mňa a ja som naňu len vytreštila oči.
,,Nie preboha,veď som povedala,že sa mu chcem vyhýbať,ale zavolám mu,pretože narodeniny má a ja oslavu nepotrebujem,"povedala som pokojne a ona sa len zasmiala.
,,Nezmysel,ale potrebuješ."

,,Noemi,ja tu oslavu fakt nepotrebujem,už niesom malé dieťa,že by som mala oslavu na každých mojich narodeninách,keď tak môžeme ísť na párty si niekde užiť,ale nie oslavu,"povedala som a ona si len povzdýchla a prikývla.
,,Fajn chápem,"povedala napokon a vopchala si do úst cukrík.
Obe sme ešte mali na sebe kostým ducha,no začalo nám byť v tom už horúco,takže sme si ho už dali dole.

Zrazu mi zazvonil mobil a na displeji svietilo meno Dante.
Fakt nechcem s ním teraz rozprávať.
No predsa nechcem mať znova myšlienky tam,kde by som mať dnes nemala.
,,Deje sa niečo?",bola moja prvá otázka,keď som ten hovor zdvihla.
,,To skôr ja by som sa mal spýtať,pretože vidím na tebe,že sa niečo deje,tak mi povedz čo,"povedal pokojne,no ja som si povzdýchla.
,,Nič sa nedeje,teraz musím ísť,potom ti zavolám sľubujem,"povedala som a zrušila hneď hovor.
Nemala som vôbec náladu to riešiť.

,,Pekne si ho odbila,"zasmiala sa Noemi a ja som sa len usmiala.
,,Vieš,nemala som náladu ho riešiť dnes a zajtra tak isto nie,takže buď sa ho čo najrýchlejšie zbavím a už sa nebudem trápiť,alebo budem musieť počkať,"povedala som a Noemi na mňa len z ľútosťou pozrela.
,,Je mi ľúto,že toto musíš Esther prežívať,fakt sa mi nepáči,že o tom ešte nevie a stále niesi s Lucasom,"povedala opatrne a ja som len prikývla.
,,Máš pravdu,je to dosť nanič keď to tak musím zobrať,lenže ja s Lucasom nikdy nebudem môcť byť,pretože je to strašne komplikované a nemyslím si,že sme si súdení,"povedala som a radšej sa postavila z postele.
Bolo už dosť neskoro večer o tomto rozmýšľať a bola som rada,že tu aj Noemi prespí,pretože som apsoň niekoho mala s kým sa porozprávam.

Zrazu sa dvere do izby otvorili a dovnútra vstúpili rodičia prezlečení za draculu a upirku.
,,Dievčatá,nejdete s nami koledovat?",spýtal sa otec a ja som naňho len nechápavo pozrela.
Myslím,že už je dosť starý na to,aby chodil koledovať.
,,Viete,že deti chodia koledovať a nie dospelí?Vy ste myslím už na to dosť starí,"povedala som a oni sa len zasmiali.
,,Ale kdeže,mladosť nikdy nekončí,"zapyskal otec a potom obaja zmizli preč.

,,Máš fakt super rodičov,"zasmiala sa Noemi,keď sme začuli aj z dola vchodové dvere ako buchli.
To znamená,že rodičia naozaj odišli.
,,Hej,ale radšej si poďme niečo dobré spraviť pod zub,pretože mám celkom hlad,"zasmiala som sa a Noemi len nadvihla obočie.
,,To myslíš fakt?Ja som sa práve nažrala popcornu a cukríkov až tak,že už niesom schopná ani chodiť,"podotkla a ja som ju len schmatla za ruku a postavila ju z postele.
,,No šup,niesme predsa lenivé,"zvolala som a ona sa zasmiala a nakoniec teda povolila a šla somnou.

V túto neskorú nočnú hodinu nebolo dobré,že by sme chodili po samom kdekoľvek.
Na tento deň sa väčšinou straší,takže som potrebovala spoločnosť.
Ale ja sa teda nebojím,pretože tento sviatok milujem už odjakživa a nikdy som sa toho nebála,takže nieje nič,čo by ma vystrašilo......

Ďalšia časť....
🎃🎃🎃