Retrace

My name is Rick, časť 4.

Do práce som ako zvyčajne prišla o niečo skôr. Možno preto si ma začali všetci všímať. Oni totiž chodili na čas. Presne. Ani o minútku skôr. Asi ich táto práca nenapĺňala tak, ako mňa.

Pár dní po mojom nástupe prišla ku môjmu stolu (neboli tu kancelárie) bruneta v červenom nohavicovom kostýme. Čierne lodičky hneď upútali pohľad na jej dlhé nohy a mňa napadlo, prečo nešla robiť modelku, keď ju to tu nebaví.
,,Ahoj. Alice, však?"
,,Áno, to som ja." usmiala som sa na ňu.
,,Som Candys." podávala mi ruku.
Potriasli sme si.
,,Tak, a teraz, keď sme sa zoznámili mi povedz, ako je možné, že si tu vždy prvá."
,,Nerada meškám." pokrčila som plecami.
,,To je síce pekné, ale dám ti dobrú radu - nechodievaj sem priveľmi skoro." a s tým ma opustila.

Celý deň ma potom mátali jej slová, až som si musela prikázať, aby som prestala. Bola to predsa rada, nie varovanie. Určite ma len chcela ušetriť nudy.
A tak som to jednoducho pustila z hlavy a chodila tak, ako vždy. Prečo by som mala svoje zvyky meniť kvôli osobe, ktorú ani nepoznám, aj keď to myslí dobre?

Ani som si nestihla odložiť veci a už ma volal môj nový šéf mávnutím ruky. Ani sa neunúval vyjsť zo svojej kancelárie, ktorá tu bola vlastne jediná. Vyzliekla som si kabát, veci položila na stôl a klopkajúc opätkami sa pobrala do tej malej miestnosti.
,,Zatvor dvere, prosím ťa. Môžem ti tykať? Dobre. Tak si sadni." vychrlil na mňa až priveľmi rýchlo a ukázal na kreslo oproti svojmu. Napadlo mi, prečo sa ma pýta otázky, na ktoré si sám odpovedá.
Keď som sa usadila, zvedavo si ma obzeral. ,,Ty si tu nová, však? Ešte sme sa nestretli." Mal hrubý hlas a z nejakého dôvodu sa mi nepáčil.
,,Neboli ste tu." odvetila som.
,,Viem. Ale už som tu. Takže by som ťa rád privítal v našej rodine." usmial sa. Zuby mal oslnivo biele, ako čerstvo napadaný sneh.
,,Ďakujem. Páči sa mi tu." prinútila som sa k úsmevu. Prirodzený sa akosi nie a nie dostaviť.
,,To rád počujem, Alice."
Niečo sa vo mne pohlo. Nútilo ma to okamžite ujsť. Ale neurobila som to. Navrávala som si, že sa mi môj nový šéf nepáči len preto, že nie je Matt.

,,Kým ťa pustím, ešte mi to podpíš." posunul ku mne nejaký papier.
,,Čo to je?"
,,Nič dôležité. Iba potvrdenie, že môžeme zverejňovať tvoje meno všade, kde bude treba. Osobné údaje sa do toho, prirodzene, nerátajú." objasnil.
,,Čo myslíte tým 'všade, kde bude treba'?" zatiahla som podozrievavo.
Zasmial sa. Tmavé vlasy mu podskakovali na hlave, no jeho šedozelené oči, tie sa nesmiali.
,,Mal by som to brať osobne, že mi neveríš. Ešte si tu nová, tak ti to prepáčim."
,,Neodpovedali ste mi na otázku." pripomenula som mu.
Uškrnul sa. ,,Ide o rôzne akcie a podujatia, ktoré bude naša firma organizovať, prípadne o zmluvy. To však nie je také bežné."
Prikývla som. Vzala si ponúkané pero a napriek zvláštnemu pocitu v žalúdku pristál na papieri môj podpis.
Vzal si ho tak rýchlo, že som to ledva postrehla a schoval ho do jednej zo zásuviek. Pero som položila na stôl a vstala.
,,Ak je to všetko, už pôjdem."

Nechal ma v domnienke, že skončil až do chvíle, než som chytila kľučku.
,,Viem tvoje meno, Alice. A ty si zapamätaj to moje...Volám sa Rick."
Neviem, čo to malo znamenať a popravde, vydesilo ma to. Zatlačila som a otvorila dvere. Mala som pocit, že až vonku môžem normálne dýchať.

Keď som sa trochu upokojila, vrátila som sa na svoje miesto. Cestou ma sprevádzali súcitné pohľady. Prešli si snáď týmto všetci?
,,Vitaj v pekle." ozvalo sa, keď som prechádzala okolo Candysinho stolu. Nemôžem povedať, že by mi to pomohlo v upokojovaní.

Viete, čo si myslím? Že ste si vďaka názvu tejto časti mysleli, že sa tu objaví štvrtý chlap :D
Však mám pravdu???