Retrace

Come with me, časť 12.

Neviem, ako dlho mi trvalo uvedomiť si, že som už dávno mala byť v práci, ale podľa toho, ako namáhavo sa mi dýchalo, to asi bolo podstatne dlhšie, ako malo. V skratke povedané - nechala som sa uniesť a zabudla, že som pár metrov od miesta, kde pracujem. To bolo zlé. Nebola som tam ešte ani 2 týždne a už som meškala.

,,Musím ísť." podarilo sa mi vymaniť z jeho náruče.
Odtiahol sa a konečne sa medzi nami objavilo trochu priestoru. To bolo presne to, čo som potrebovala. Priestor. Ale on si ho všetok nárokoval a mne neostal žiaden. Jednoducho toto bola jedna z vecí, na ktoré som si nevedela zvyknúť, keď som bola s ním.
,,Utekáš." skonštatoval po skúmavom pohľade, ktorý mi venoval.
,,Neutekám." začervenala som sa, pretože to sčasti bola pravda. Ale nie úplne. ,,Ak si si nevšimol, vďaka tebe meškám do práce. Takže odchádzam." otvorila som si dvere auta a vystúpila.

Našťastie už prestalo prštať, a tak som dáždnik nepotrebovala. Vykročila som teda rovno ku vchodovým dverám s tým, že Matta nechávam tam, kde bol. Omyl. Na polceste ma dobehol a potom už seriózne kráčal vedľa mňa, akoby to bolo v poriadku. Ibaže to v poriadku nebolo.
,,Čo-to-robíš?" precedila som pomedzi zuby, pretože som nechcela kričať na celú ulicu.
,,Presne to, čo som povedal."
,,Lenže to bolo predtým, ako si ma pobozkal! Už si predsa dostal všetko, čo si chcel! Tak na čo toto divadielko?" rozhodila som rukami.
,,Nie, Alice. Zatiaľ som nedostal nič. Zatiaľ." znova ten jeho podmanivý hlas.
Preglgla som a snažila sa tváriť tak nasrdene, ako tomu bolo ešte pred chvíľou.
,,A teraz poď." postrčil ma dopredu rukou tlačiacou medzi moje lopatky.
Vzdychla som si. Zase bude musieť byť po jeho. Myslela som si, že sa toho zbavím. Ďalší omyl. Koľko ich ešte budem musieť urobiť, aby som sa poučila?

Obaja vojdeme do budovy. Bok po boku.
Dominant a podnikateľka.
Neusmievame sa. Nič nehovoríme. Len kráčame ako dvaja úplne cudzí ľudia vedľa seba. Všetky hlavy sa otáčajú za tou nezvyčajnou dvojicou, ktorú tvoríme. Možno sa k sebe nehodíme alebo čo. Skôr to však bude ním. Vyžaruje z neho autorita, rešpekt a odhodlanie. Radšej nechcem vedieť, čo má zaľubom, aj keď to podvedome tuším.

Konečne sa ocitneme na poschodí, kde pracujem. Matt nezavadí pohľadom ani o jedinú ženu v miestnosti, ktorá ho hltá pohľadom. Pozerá sa len na mňa, akoby tu nikto iný ani nebol. A možno pre neho ani nie je.
Pri tejto myšlienke sa pozastavím. Nie, predsa to tak nemôže byť. To by bolo.....bolo by to...dočerta, neviem, aké by to bolo, ale rozhodne nie také, aké by malo byť.
,,Choď pracovať."
,,A kam ideš ty?" chcela som vedieť.
,,Porozprávať sa s tvojím novým šéfom."
,,To nemôžeš!" skríkla som vystrašene. Čo ak zistí, aký Rick v skutočnosti je? Že mu na ňom niečo nesedí, rovnako ako mne? Už by ma tu nenechal pracovať!
Bože, toto znelo, akoby som mu patrila. A to nie je pravda.
,,Nechoď tam, prosím." hlas mi zoslabol. Nechceme na seba predsa pritiahnuť neželanú pozornosť.
,,Bojíš sa, že sa o teba pobijeme?" uškrnul sa, no mne teda dvakrát do smiechu nie je.
Pokrútila som hlavou. ,,Nie...Teda áno, ale..."
Chytil ma za plecia. ,,Pozri sa na mňa."
Urobila som, ako mi kázal.
,,Neurobím nič, čím by som ťa ohrozil."
,,Dobre." vydýchnem.
Pustil ma a pobral sa hľadať miesto výskytu riaditeľa našej firmy.

Zdalo sa mi, že sa nevracia strašne dlho. Celý čas som si obhrýzala nechty, čo nerobievam, pokiaľ nie som maximálne nervózna. Bála som sa, čo svojou návštevou odštartuje. A nevedela som, či také niečo zvládnem.
Nedokázala som nič robiť, iba tam sedieť a hľadieť na chodbu, ktorou odišiel. Veľmi som však nevyčnievala, pretože všetky moje kolegyne (vrátane Candys) na tom boli rovnako. Hoci ony sa skôr rozplývali ako obávali najhoršieho. Muži v tejto miestnosti sa ďalej venovali svojej práci. Ich sa táto záležitosť očividne netýkala.

,,Matt!" vystrelila som zo stoličky hneď, akonáhle som ho zbadala. Vyzeral byť dobre naladený. Dokonca sa usmieval. To ma zmiatlo.
,,Alice. Deje sa niečo? Si nejaká nervózna." ustarostene sa na mňa pozrel.
,,To nič. Nič sa nedeje." vravela som rýchlo.
,,Alice..." začal, ale nenechala som ho to dokončiť.
,,Ako to dopadlo?"
Zamračil sa.
Preglgla som.
,,Som rád, že si sa dostala sem. Rick je správny chlapík." usmial sa potom.
Nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať. Vari som si to iba namýšľala? Nie, predsa som sa pri dobrom človeku nemohla cìtiť tak úzko. Muselo mu niečo uniknúť.
,,Matt..." chcela som mu to vysvetliť.
,,Nemusíš sa báť, už odchádzam." zasmial sa.
,,Ale..."
,,Mala by si ísť pracovať." pobozkal ma na čelo a odišiel.

Sadla som si na najbližšiu stoličku a zložila si hlavu do dlaní. To som tu jediná, komu sa nepozdáva človek, ktorý nás mà pod palcom? Zbláznila som sa?
,,Roseová." ozval sa nado mnou mužský hlas.
Zdvihla som hlavu a rezignovane sa pozrela na Ricka stojaceho nado mnou.
,,Poď so mnou. Hneď."

:3333
Muhehehehe :D
Aj vám sa táto časť páčila tak, ako mne?