Retrace

You are shining, časť 64.

Ako prvé mi prišlo na um to, čo sa stalo včera. Cítila som ako ma pomaličky začína napĺňať panika od hlavy po päty, no našťastie sa nedostala ďalej ako po bradu. Vrátil sa. Urovnal to. Neodíde.

Spokojne som si vydýchla a napriek čiernym myšlienkam a hlasom, ktoré ma presviedčali, že milovať niekoho tak, že mu odpustím všetko, je nebezpečné, bolo mi fajn. Objímal ma rukou okolo pása a nohu mal prehodenú cez moje. Teplo jeho tela ma zahrievalo tak, že aj keby vonku bolo mínus 20, netriasla by som sa od zimy.

,,Prečo nespíš?" zamumlal ospalo a ja som sa v tej chvíli do neho zamilovala ešte viac. Ak sa to vôbec dalo.

,,Nemôžem. Niečo ma totiž ruší.." potmehúdsky som sa usmiala a mrvila sa dovtedy, kým som neskončila tvárou k nemu. Tvár mal celú pomačkanú od perín a vlasy na strane, na ktorej spal, spľasnuté. Aj tak to však stále bol najsexi chlap, akého som kedy videla.

,,Čo tým chceš povedať?" Teraz bol už dokonale prebratý. Prižmúril oči, takže sa mu pri kútikoch  vytvorili náznaky vrások. Tak ma to uchvátilo, že som natiahla ruku a bruškami prstov som sa mu dotýkala tváre.

,,Alice?" spýtal sa potichu, akoby nerozumel tomu, čo som práve robila. Len som sa usmiala. Zabudla som na rýpanie, v ktorom som ešte pred chvíľou chcela pokračovať a namiesto toho mi vyschlo v ústach a slová sa vytratili v nenávratne. Ach, ako veľmi som milovalo tohto nedokonalo-dokonalého muža.

Položil dlaň na moju ruku, a pokožka na nej mi okamžite začala divo pulzovať. Neodtiahla som sa. Už ma nedesilo ako na mňa pôsobí. Prišlo mi to úplne prirodzené. Aj keď ma to neustále prekvapovalo. ,,Rozmyslela si si to však? Takto sa so mnou lúčiš?" hrdlo mal stiahnuté. Pozrela som mu do očí a nemohla uveriť tomu, čo v nich vidím. On sa naozaj bojí, že tak rýchlo mením názor? Že ho opúšťam napriek tomu, čo som mu včera povedala? Ten chlap sa nikdy nepoučí!

,,Matt, ty si strašný idiot." zašepkala som. Mykalo mi kútikmi úst, keď som videla, ako sa zatváril. V modrých jazierkach sa zjavil šok, ústa mal otvorené dokorán. Lenivo sa mu prešla druhou rukou po hrudi a pritlačila sa čo najbližšie k nemu. Naklonila som sa k jeho perám a ticho povedala: ,,Nikam neodchádzam." Pritisla som svoje vyschnuté pery na jeho, ktoré boli aj takto skoro ráno mäkké a vláčne. Teplo sa zrazu začalo šíriť rýchlejšie a o chvíľu už som horela. Objímal ma rukami, akoby ma už nikdy nechcel pustiť a bozkával ma tak zúfalo, až som sa začala o neho báť.

Keď už som nevládala s dychom, oprela som sa čelom o jeho. Počúvala som ako namáhavo dýcha a ako splašene mu bije srdce. Takýto Matt sa mi veľmi páčil.

Pohladil ma po líci. ,,Privedieš ma do hrobu." zabručal a vtisol mi bozk na krk. Ticho som sa zasmiala. Cítila som, ako jeho hruď vibruje spolu s mojou, no on sa nesmial. Iba som bola na ňom natisnutá tak silno, že sa to vrátilo ako ozvena. Bolo to zvláštne upokojujúce. Položila som si hlavu na jeho hruď a v duchu počítala údery jeho srdca. Bum-bum-bum-bum-bum. Bum-bum. Jeho prsty sa mi zaplietli do vlasov a pokojne natáčali pramienky. Spokojne som vzdychla.

,,Sľubujem, že sa polepším." S uchom pritisnutým na hrudi mi jeho hlas pripadal ako dunenie. Zachvela som sa, no ani sama som nevedela vysvetliť, či to bolo intenzitou jeho hlasu, mojimi citmi k nemu, tým čo povedal alebo ním samotným. Bola to priťažká hádanka na ráno. ,,Odteraz ti budem každý deň dokazovať, aká si výnimočná. Lebo to ty si."

,,Matt..." zovrelo sa mi hrdlo a nedokázala som pokračovať. Tento začiatok dňa bol príliš sladký. Možno to bola odmena za to, že som zvládla ten včerajší. Stonásobná.

Priložil mi prst k ústam. ,,Ššš, nič nehovor." Potom sa trochu odtiahol a pobozkal ma. Iba tak zľahka ako keď vás vánok pohladí na ceste do práce. Nosom sa obtrel o môj a mne zvláčnelo celé telo. Tak takto som si predstavovala dokonalý deň. ,,Iba to vnímaj." Rukou mi prechádzal od pleca až k boku, no takmer sa ma nedotýkal. To však bolo mojim bunkám jedno, aj tak reagovali a ja som sa znova začala prehrievať.

,,Ach.." vzdychla som, keď si ma pritlačil ešte tesnejšie k sebe. Cítila som každú časť jeho tela, každý sval, každú priehlbinku. Všetko. Medzi nami nebol žiaden priestor. Začínala som a končila tam, kde začínal a končil on. Boli sme dokonale prepojení a stratení jeden v druhom.

Keď sme potom ležali nahí, každý na jednej strane postele, a iba sme na seba túžobne hľadeli, niečo som si všimla. ,,Ty žiariš." usmiala som sa a natiahla ruku do stredu matraca. Chytil ju a stisol. Okamih hľadel len na naše prepletené prsty a potom zdvihol pohľad ku mne. Takmer som sa roztopila pod citmi, ktoré sršali z jeho očí.

,,Áno. Lebo som konečne naozaj pochopil, čo mám."

Hi, babes :)

Trvalo to dlhšie, ale poznáte tieto posledné týždne pred uzavretím známok - učitelia sa zbláznili. Všetci do jedného. Ak ste na tom podobne, ponúkam vám niečo na oddych. Dúfam, že to pomôže, lebo stres neprospieva vašim krásnym maličkostiam :*