Retrace

I am leaving, časť 31.

Po tomto viac než intenzívnom zážitku sme obaja skĺzli na zem a v objatí tam nahí ležali. Ani ja sama som nevedela určiť, kde sa končím ja a začína on. Bolo to zvláštne krásne a pritom také obyčajné...

,,Pomohlo to?" spýtal sa, čím narážal na svoju poslednú vetu pred naším milovaním.
,,Áno." vzdychla som rozčarovane. Pretože to naozaj pomohlo - nepremýšľala som. Všetko mi vyšumelo z hlavy a nezostalo tam nič, žiaden priestor na dotieravé myšlienky. Mozog vypol a riadenie môjho tela prebralo srdce.
,,V tom prípade by sme si to mohli zopakovať aj častejšie, nemyslíš?" vtisol mi bozk na tú časť ruky, na ktorú svojimi perami dosiahol.
Zasmiala som sa a odstrčila ho. ,,Ja potrebujem rozmýšľať, Matt. Potom by som robila samé hlúposti."
,,Ale ty to preháňaš, Alice. Nepoznám človeka, ktorý by tak urputne premýšľal nad všetkým, čo urobí, ako ty." povedal vážne. ,,Mala by si s tým prestať. Unavuje ťa to, oberá o energiu. Ja to vidím."
,,Prestaň." pokrútila som hlavou a zakryla si dlaňami oči. ,,Nehovor o tom. Nekaz to, čo teraz máme."
,,Niekto ti to musí povedať." bránil sa.
,,Nie ty...nie teraz." zlomil sa mi hlas. Nechápem, čo sa to so mnou dialo. Ešte pred chvíľou som sa vznášala na ružovom obláčiku a teraz....
Privinul si ma k sebe a obsypával mi bozkami vlasy. ,,Prepáč mi to. Prepáč." To by kedysi neurobil.
,,Ty za nič nemôžeš. To ja...v poslednej dobe som akási..."
,,Vystresovaná? Preťažená?"
Prikývla som. Odtiahol sa odo mňa, vzal ma za ruky a úprimne sa mi zapozeral do očí. ,,Mala by si si dopriať čas pre seba, zlatko. Vziať si dovolenku alebo čo. Pri takomto tempe skončíš v nemocnici."
,,Nepreháňaj, Matt." na mojej tvári sa usadil neidentifikovateľný úškrn.
,,Myslím to vážne." pobozkal ma na čelo. ,,Daj si pauzu, miláčik. Prospeje ti to."
Tak uprene sa na mňa pozeral, že som proti svojej vôli prikývla, aj keď som vedela, že to neurobím.
Spokojne prikývol, vstal a popritom zodvihol aj mňa.
,,Ľahni si zatiaľ do postele, idem ti uvariť čaj, dobre?"
,,Dobre." vydýchla som a venovala mu úsmev.

Sledovala som jeho sexy nahý zadok, až kým sa za ním nezabuchli dvere, a potom si naozaj ľahla do postele. Tentokrát som výnimočne nebola unavená kvôli všetkým nevyriešeným problémom vo svojom živote, ale kvôli Mattovmu šialenému tempu pri sexe. Nepochybujem však, že aj to ostatné malo zlý vplyv na moje psychické zdravie.

Keď sa vrátil aj so šálkou s pariacim sa čajom a položil ju na stolík, šuchol sa ku mne pod prikrývku.
,,Vďaka." hlesla som len a privinula sa k nemu.
,,Si unavená?" spýtal sa.
,,Áno."
,,Tak si pospi. Budem na teba dávať pozor." usmial sa na mňa a akoby na potvrdenie svojich slov, zosilnil svoje objatie.
,,Nemôžem." odmietavo som pokrútila hlavou. ,,Vraciam sa späť domov."
,,Čože?" stuhol a neveriaco sa na mňa pozrel. ,,Chceš odísť? Teraz večer? Prečo?"
,,Už mám deti, Matt. Včera som spravila výnimku, aby sme sa udobrili. Ale nebudem tu vždy zostávať. Nemôžem si to dovoliť."
,,Alice..." zachripel Matt a automaticky sa odo mňa odtiahol. ,,To chceš odo mňa vždy v noci odísť? Veď to nedáva zmysel!"
,,Nedáva?" rozhodila som rukami. ,,Samozrejme, že dáva. Už nie som slobodná žena, čo si môže robiť čo chce a kedy chce. Som matka, a tie dávajú na prvé miesto vždy svoje deti. Vždy."
Strnul na mieste a nechápavo na mňa hľadel. ,,Na prvom?"
Chvíľu som na neho hľadela rovnako nechápavo ako on pred chvíľou na mňa, a potom som sa znechutene zdvihla z postele a začala hľadať svoje veci.

Čo si dočerta myslel? Že sa kvôli nemu všetkého vzdám? Že sa prispôsobím jeho dennému programu? Že prídem a odídem, kedy mi to dovolí?

,,Čo to robíš?" preťal ticho svojím drsným chrapľavým hlasom. Hneval sa. Ale na koho? Na mňa? A za čo?
,,Čo asi? Odchádzam." mechanicky som na seba navliekala veci.
,,Neodchádzaš." zjavil sa za mnou. V očiach mu horeli ohníčky. Ale nie tie, ktoré sa často objavili pri našom milovaní.
,,Nerozkazuj mi, Matt. Nerob to ešte horšie."
,,Ja že to robím horšie?! Ja?"
,,Prosím ťa..." snažila som sa ho ešte zastaviť pred výbuchom, ale bolo neskoro.
,,Prídeš sem po sex a odídeš hneď, ako sa skončí! Čo si o tom mám asi myslieť? Hm? A potom mi len tak oznámiš, že som vlastne až druhý v poradí! A že na prvom sú nejaký cudzí fagani, ktorí ani nie sú tvoji!"

Hľadela som na jeho tvár a veľmi som sa na neho chcela hnevať za to, čo vypustil zo svojich úst. Lenže hnev neprichádzal. Namiesto neho ma zaplavil súcit. Podišla som bližšie k nemu, chytila ho za líce a pozrela sa mu hlboko do očí. ,,Možno si myslíš, že si sa zmenil. Ale ten starý Matt, je stále v tebe. A vyťahuješ ho v tých najnevhodnejších chvíľach." vtisla som mu bozk na pery a odišla.

Nechala som ho tam stáť so slovami, ktoré nemal nikdy povedať a s vinou, ktorú o chvíľu pocíti.
A s pariacou sa šálkou zbytočného čaju...

Hello, babes :)
Dnes taká klasická 'milenecká idylka' :) Ale neberte hneď všetko čiernobielo ;) Nie je to nič vážne ^^